Medzi nimi bol aj Shlomo Breznitz, v súčasnosti profesor a poslanec izraelského parlamentu. Profesor Breznitz je bratislavským rodákom, no po druhej svetovej vojne odišiel natrvalo do krajiny svojho pôvodu. Dnes patrí do skupiny izraelsko – slovenského priateľstva, ktoré má zastúpenie v izraelskom parlamente. Bol mu udelený titul čestného doktora Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici. V Žiline navštívil Pomník venovaný deportáciám Židov do Osvienčimu a pripomenul si nie príliš príjemné spomienky na túto históriu: „Veľmi dobre si pamätám všetky udalosti, dokonca sa mi pred očami vynárajú situácie, ktoré sa nedajú zabudnúť. Nakoľko moje spomienky nie sú radostné, dnes cítim zo Žiliny veľký optimizmus.“ Ako spomína, priamo zo Žiliny išiel transport rovno do Osvienčimu a jeho otec bol jeho súčasťou. Shlomo Breznitz prežil ukrytý v kláštore jeden rok. Najviac si spomína na sestru Agátu z Rádu sestier sv. Vincenta, ktorá bola podľa jeho slov veľkou a silnou osobnosťou. Na otázku aké pocity prežíval počas celého úkrytu, odpovedal: „Je to veľmi komplikované, pretože postupne som bol bez kontaktu s mojou sestrou. Rodina bola odvlečená, takže si to viete predstaviť. Ona sa mala stať sestričkou a ja kňazom.“ Keď sa skončili všetky udalosti spojené so zverstvami okolo Židov a mohol slobodne dýchať, už dávno vedel, že život je ten najcennejší dar. Záverom dodal: „Keď som mohol vyjsť z úkrytu a začal slobodne dýchať bez strachu, to bol začiatok všetkého.“
Autor: Václav Bobáň
