Krásu nočnej i dennej oblohy a nesmiernu zložitosť fungovania nekonečného vesmíru považujú niektorí ľudia za výsledok obrovskej slepej náhody,
no pre iných je to všetko zámerom inteligentného tvorcu - Stvoriteľa. Oboje je ťažko uveriteľné. Hoci väčšina z nás málokedy zdvihneme pohľad nad seba,
riaditeľ žilinskej hvezdárne Miroslav Znášik (50) pozoruje najrôznejšie úkazy a telesá na oblohe takmer celý svoj život.
Kedy ste si začali pozornejšie všímať nebeské telesá?
Bolo to v roku 1972, keď som začal pravidelne navštevovať astronomický krúžok vo hvezdárni v Žiline. Ako jediný zo spolužiakov som sa potom prihlásil na štúdium astronómie. Tento odbor sa vyučuje na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a obvykle sa otvára ročník iba raz za niekoľko rokov. Aj my sme vtedy boli len štyria v ročníku.
Na čo sa zameriavate pri pozorovaní z hvezdárne?
Odvtedy, čo Galileovi napadlo prvý raz sa pozrieť ďalekohľadom na oblohu, uplynulo už takmer 400 rokov. Počas jedného týždňa sa vtedajším ľuďom zmenil pohľad na svet. Dovtedy ďalekohľadom pozorovali len vlajky na sťažňoch lodí, priplávajúcich do benátskeho prístavu. Podľa nich sa dalo s predstihom zistiť, aký náklad privážajú a šikovne tak ovplyvňovať stratégiu cien tovaru. V nasledujúcich storočiach sa ľudstvo dalo na ťažkú úlohu spoznávania okolia Zeme, až po Slnko, ba aj ďalej. A tak ľudia zistili, že naše Slnko je len jednou z vyše 100 miliárd hviezd v Mliečnej ceste a prestali veriť, že sú stredom vesmíru, okolo ktorého sa všetko krúti. Bez výkonných ďalekohľadov by ale astronomický výskum nebol možný. Voľným okom môžeme zo Žiliny vidieť približne tisíc hviezd, z vrcholu Malej Fatry asi štyritisíc. Sú to všetko relatívne mladšie objekty. Staršie hviezdy ako 13,5 miliardy rokov pozorovať nemôžeme, pretože ich svetlo k nám ešte nedoletelo. To znamená, že niektoré hviezdy, ktoré vidíme na oblohe, v skutočnosti už ani neexistujú. Na nočnej oblohe okrem hviezd skúmame aj prirodzenú družicu Zeme - Mesiac. Pokiaľ sa nachádza práve nad obzorom Zeme a nie je blízko Slnka, možno ho vidieť i počas dňa. V noci tiež vidieť planéty našej slnečnej sústavy, padajúce meteority, kométy ale i umelé družice. Tie už 50 rokov lietajú na obežnej dráhe Zeme a slúžia ľudstvu na prenos informácií, televízneho signálu, ako navigačné systémy, pomáhajú získavať údaje pre predpoveď počasia, ale i pre špionážne účely. Na obežnej dráhe sa však nachádzajú aj desaťtisíce úlomkov z nosných rakiet a ich jednotlivých stupňov. Zatiaľ ešte postupne padajú do atmosféry Zeme, kde zhoria, ale v budúcnosti z týchto „odpadkov“ môže vzniknúť vážny problém.
Je pre hvezdára zaujímavá obloha i počas dňa?
Cez deň pozorujeme Slnko, zvlášť jeden z prejavov jeho aktivity, ktorým sú slnečné škvrny. Tie sa celosvetovo sledujú od roku 1610. Za posledných 36 rokov sme mali týchto pozorovaní v Žiline 6100, ale aby sa dali tieto merania objektívne štatisticky vyhodnotiť, bude treba ešte ďalších 300 rokov. Ľudia však majú mylnú predstavu, že v žilinskej hvezdárni sa pozorujú len hviezdy. Sme špecializované osvetové zariadenie a našou úlohou je predovšetkým popularizácia astronómie a iných prírodných vied. Organizujeme preto pre verejnosť rôzne podujatia, súťaže, astronomické olympiády a podobne. Naším cieľom je predkladať verejnosti v zrozumiteľnej forme najnovšie vedecké poznatky, napríklad o dôsledkoch globálneho otepľovania a iných súčasných problémoch. Chceme podávať racionálne vysvetlenia skutočnosti, bez dohadov a poloprávd. Okrem toho vykonávame odbornú pozorovateľskú činnosť v priestoroch hvezdárne na Malom diele v Žiline. Pre verejnosť máme otvorené v stredu a piatok po zotmení, čiže v zime po 16. hodine a v lete po 21. hodine. V tomto smere nám nie veľmi vyhovuje zavedený letný čas, lebo je neskoro večer tma a po polnoci sa už ľudia nemajú ako dostať autobusmi domov. Zaujímajú nás i dopady meteoritov. Vďaka dnešným prístrojom je možné určiť ich presné miesto dopadu na asi dva kilometre. Podľa nich a z ďalších dát vieme, že najbližších 250 rokov nám nehrozí zrážka so žiadnym väčším vesmírnym telesom. Tento rok v lete, okolo 12. au-
gusta, budú výborné podmienky na pozorovanie pravidelného roja meteorov - Perzeíd, ktorý od konca 18. storočia nazývame Slzy svätého Vavrinca.
Čaká nás v tomto roku zatmenie Slnka alebo Mesiaca?
Z územia Slovenska v roku 2007 nebude možné takéto úkazy pozorovať. Najbližšie úplné zatmenie Mesiaca bude u nás 21. februára 2008 a čiastočné zatmenie Slnka bude 1. augusta 2008. Kto však bude chcieť zažiť úplné zatmenie Slnka, môže za ním vycestovať. Ja som tak bol 11. augusta 1999 v maďarskom meste Fonyód. Pred poludním som mohol zažiť neopakovateľné pocity pri úplnom zatmení Slnka. Mesiac vtedy na dve minúty celkom zakryl našu hviezdu a nastala tma. Vyrojili sa komáre, utiahli sa psy a mačky a malé deti začali byť veľmi nervózne. Ochladilo sa o šesť stupňov, a hoci nebolo na oblohe ani mráčika, bola takmer úplná tma. Je zaujímavé, že hoci som o tom úkaze už dávno predtým mnoho vedel a bol som naň dôkladne pripravený, prvých pätnásť sekúnd som v nemom úžase sledoval, čo nastalo. Musel to byť preto hrozný pocit pre ľudí v minulosti, keď niečo podobné zažili nečakane. Viem si predstaviť, že kto vtedy astronómiu ovládal, ten ovládal aj celú spoločnosť. Preto sa tieto poznatky úzkostlivo uchovávali v prísnej tajnosti. Dnes sú tieto údaje už dostupné širokej verejnosti. Vedci bijú na poplach – mali by sme zásadne zmeniť správanie na Zemi, lebo je možné, že život môže aj zaniknúť a mimo Zemegule asi pre nás niet iného miesta. Je síce známe, že o 4 miliardy rokov sa Slnko tak rozopne, že pohltí Zem, ale to nás zatiaľ netrápi. Tak ďaleko do budúcnosti nikto nepozerá a okrem toho ľudstvo má, našťastie, aj veľa iracionálna – vieru, lásku a takéto fakty ignorujeme.
Zaujímajú vás aj správy o údajných návštevách nepozemských civilizácií?
Prosím vás, čo by u nás už len videli? Technologický rozvoj začal na Zemi vlastne nedávno a ktovie, koľko ešte bude trvať, lebo už sa objavujú snahy o biologické manipulácie, čo môže mať aj v tomto ohľade nedozerné dôsledky. Ak sú aj iné civilizácie, také ako si my predstavujeme, cez priepasť času a priestoru sa nemôžeme stretnúť. Ak by to nejakí „mimozemšťania“ dokázali, museli by byť takí múdri, že by sa určite nezjavili nejakým negramotným roľníkom, ale prišli by rovno do OSN. A určite by v takomto prípade nemali s nami zlé úmysly, tak ako napríklad múdry človek nikdy nekopne do mraveniska, ale ho pekne obíde alebo pozoruje. A či sa my môžeme vydať do vesmíru hľadať iné civilizácie? Zatiaľ je to utópia, pretože k najbližšej hviezde to máme raketoplánom asi 22 tisíc rokov. Aby sme sa tam mohli vypraviť, museli by sme tretinu Zemegule premeniť na palivo a potraviny a zobrať na palubu obrovské množstvo ľudí kvôli reprodukčnému procesu. Je zbytočné vôbec sa nad takýmito teóriami zamýšľať. Náš druh môže zatiaľ cestovať v mysli, lebo naša fantázia hranice nepozná. Možno tu niekde je aj riešenie vesmírnych výletov.
Vyhovuje vám poloha žilinskej hvezdárne?
Naša pozorovateľňa je na tom ešte relatívne dobre. Viacerí návštevníci sa nám však posťažovali, že objekty, ktoré mohli od nás pozorovať, len kúsok odtiaľ zo sídliska už nevideli. Môže za to nevhodné mestské osvetlenie, ktoré neosvetľuje len ulice, ale z nepochopiteľných dôvodov i nočnú oblohu. Tento problém trápi väčšinu miest a na Slovensku nie je osvetlený len najvýchodnejší cíp republiky. Svetelné znečistenie, ako ho my nazývame, neškodí len hvezdárom, ale i zvieratám, hmyzu a podľa najnovších zistení i samým ľuďom, pre ktorých je prirodzené striedanie svetla a tmy. Obloha, najmä tá nočná, je nekonečným zdrojom poučenia a je tak krásna, že by nemalo byť možné vidieť ju len v knihách alebo na internete. Pohľad na oblohu by mal byť dopriaty všetkým ľuďom.
