Dve ďalšie sú stále nezvestné. Pár minút po explózii putovala na miesto nešťastia aj jednotka Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru zo Žiliny (ZB) pod vedením Ivana Kurica. Záchranári zo Žiliny nasadzovali svoje životy po zemetraseniach v Turecku, či Iráne. Ivan Kuric sa týchto akcií síce nezúčastnil, ale hovorí, že v Novákoch to bol najťažší zásah, aký kedy zažil.
„Okolo pol šiestej toho dňa sme dostali výzvu, že nás potrebujú na likvidáciu následkov tohto nešťastia. Požiadavka znela najmä na ťažké mechanizmy. Potrebné boli najmä žeriavy,“ hovorí Kuric. Dvadsať záchranárov s technikou okamžite vyrazilo na miesto s jediným cieľom – pomôcť. „Predpokladalo sa, že tam budú aj zranené a mŕtve osoby. Požiadavku sme dostali aj na záchranný modul, ktorý používame pri podobných zásahoch aj v zahraničí,“ dodal.
Keď prišli na miesto, bola už tma. Nemali preto možnosť presne identifikovať, čo sa stalo a analyzovať rozsah škôd. Žilinská jednotka vytvorila dve pátracie skupiny a okamžite sa vydala pátrať po osobách. Či už mŕtvych, živých, alebo aj zranených. Bohužiaľ, sa im spod rozvalín podarilo vytiahnuť len jednu mŕtvu ženu. V priebehu tej noci využili členov ZB na prestriedanie ostatných záchranárov pri hasení požiarov. Pracovali nepretržite až do 7.00 hodiny, kedy ich vystriedala jednotka z Prievidze.
„Keď si nás vyžiadali, vedeli sme len, že tam bol výbuch. Nikto z nás netušil v akom rozsahu. Až ráno sme zistili rozsah katastrofy. Keď začalo svitať, až vtedy v prvom momente sme si uvedomili, v akých nebezpečných podmienkach sme vlastne pracovali,“ podotkol Kuric. A tak to možno bolo aj lepšie. „Každý z nás urobil prácu, ktorá sa od neho vyžadovala, podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Nikto nemal strach. Vedeli sme, že nás tam potrebujú a že naša odbornosť a technika sú tam na mieste. Keby sme tam boli prišli za denného svetla, boli by sme možno situáciu vnímali trochu ináč. Obozretnosť by bola asi podstatne väčšia,“ predpokladá veliteľ. Skutočný rozsah škôd mohli len tušiť. Zistili ho, ale až v momente, keď začalo svitať.
Ivan Kuric hovorí, že záchranári strach nemali. „Keď sme nadránom zistili, v akom nebezpečnom teréne sme sa vlastne pohybovali, už sme boli vystriedaní. Nikto však nemal čas nad takými vecami ani rozmýšľať. Hasičská prísaha hovorí jasne, že príslušník má plniť svoje povinnosti aj s nasadením vlastného života. Môžem stopercentne povedať, že každý z nás si ju splnil do bodky.“ Podľa Kurica si aj manželky záchranárov zvykli, že ich služba je aj o nasadení vlastného života v prospech záchrany životov ostatných. „Manželka vie, na akom poste pracujem. Ona totiž tiež pracuje v brigáde. Pozadie našej práce teda veľmi dobre pozná,“ dodal.
Príslušníci ZB pri každom zásahu počítajú s tým, že ide o život. „Sme jednotka druhého nasadenia. Nechodíme do akcie okamžite v prvom slede. Volajú nás tam, kde sú väčšie materiálne škody, viac zranených a spravidla aj viac mŕtvych. Každý z nás vie, že keď nás volajú, ide vždy o niečo veľké. Aj naši rodinní príslušníci vedia, že nepôjde o škrabance, ale o ranených a mŕtvych,“ dodal. Po skončení sa všetci povinne podrobili zdravotnému vyšetreniu a navyše absolvovali aj posedenie so psychológom. Každý mohol otvorene hovoriť o svojich pocitoch.
Na záchranárov zo záchrannej brigády HaZZ v Žiline, ktorí v Novákoch nasadzovali svoje životy, si spomenuli aj ústavní činitelia. Ako prvého na Úrade vlády ocenili Petra Michálka, ktorého za všetkých vybral práve veliteľ Ivan Kuric. Ďalší by mali prísť na rad neskôr. Všetkých by mal na sv. Floriána, patróna hasičov, prijať a oceniť prezident republiky Ivan Gašparovič.
