Postrachom všetkých žien je každoročné veľkonočné šibanie. Vďaka tejto tradícii, ktorá prežíva medzi ľuďmi dlhú dobu, sa jedným zo základných symbolov jari a veľkonočných sviatkov stal pre všetkých pletený korbáč. V minulosti si ho muži vyrábali doma sami, ale počas posledných rokov môžeme vidieť v uliciach miest čoraz viac predavačov s prichystanými korbáčmi. Vyrábajú ich z vŕby, ktorá rastie pri brehoch potokov. „Kedysi sme našli pri riekach veľa stromov, ale v súčasnosti ich stále ubúda,“ prezradila nám pani Juliana, ktorá predávala v centre Žiliny vŕbové korbáče. Ľudia začínajú zbierať potrebný materiál vo februári a marci, pretože strom ešte nekvitne. Ak by začali neskôr, nedokázali by miazgou naplnené prútiky ohnúť. „Vŕbu chodím najčastejšie zbierať ja, manžel sa stará o pletenie,“ pokračovala pani Juliana. Korbáče začínajú ponúkať predajcovia týždeň pred Veľkou nocou, ale najväčší dopyt zaznamenávajú počas zeleného štvrtka a bielej soboty. „Väčšina mužov si spomenie na korbáč až v poslednej chvíli, preto predávame aj v sobotu,“ dodala pani Juliana. Niektorí predajcovia sú sklamaní z tohtoročného dopytu. „Ešte uvidíme, ako sa situácia vyvinie, ale nevidím veľký rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi,“ hovorí pani Juliana. V Žiline sme stretli aj pani Oľgu, ktorá nepovažuje predaj za veľmi úspešný: „V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa záujem znížil. Neviem prečo, ale nakupuje málo ľudí.“ Synovi pomáha aj pri výrobe korbáčov. „Ja ich pletiem a syn vyrába rúčky,“ povedala pani Oľga. Ich cena bola v tomto roku približne rovnaká, pohybovala sa od dvadsiatich do štyridsiatich korún. Aj keď si väčšina mužov nenašla čas a neuplietla veľkonočný korbáč vlastnoručne, určite nikto nezabudol na ženy vo svojom okolí. Pretože z veľkonočných sviatkov sa tešia rovnako obe pohlavia, aj keď to niekedy úspešne zakrývajú.
