Po večeroch sedí doma a z papiera lepí veľké makety automobilov.
Miroslav začínal, ako mnohí iní chlapci, lepením malých hotových modelov z plastu. „Vystrihoval som si aj papierové skladačky z časopisov, ale to ma počase prestalo baviť. Omnoho zaujímavejšie je navrhnúť a vytvoriť si vlastný model. Teraz lepím autá z výkresov,“ hovorí Miroslav a ukazuje veľký kamiónový ťahač vlastnej výroby. Je dokonale prepracovaný, do najmenšieho detailu. Jednotlivé súčiastky dôverne pozná, akoby aj nie, veď je vyučený automechanik. Autobusy opravoval päť rokov a teraz už jedenásty rok robí vodiča v žilinskej väznici. Pri skladaní modelov si vraj výborne oddýchne. Niekedy si k nim sadne popoludní a vydrží až do polnoci. Je to ale prplavá robota. Všetko si musí nakresliť, vystrihnúť, zlepiť a potom nafarbiť. Veľkú pozornosť venuje miešaniu farieb, vďaka čomu inak plechové, plastové alebo kovové časti vôbec nevyzerajú, že sú z papiera. Okrem okien z pleksiskla a spätných zrkadiel je naozaj z papiera vyrobená každá jedna súčiastka. Kabína sa dá i vyklápať, ako na ozajstnom kamióne, dvere sa otvárajú a stierače stierajú. V rodine má oporu - syn mu občas s niečím pomôže a jeho manželka je rada, že sa po večeroch zdržiava doma. Veď si vždy všetko po sebe uprace a povysáva. A čo má v pláne na najbližšie mesiace? „Momentálne mám rozrobený veľký autobus. Budem si však musieť na to zadovážiť už nejakú vitrínu alebo garáž, zatiaľ sa mi na to práši na chladničke,“ plánuje Miroslav.
