Žilina - Na priečelí Mestského divadla v Žiline visí bronzová busta Vojtecha Tvrdého, žilinského starostu počas vojnového Slovenského štátu a súčasne predkladateľa a autora tvrdého arizačného zákona. Tvrdý bol počas vojny poslancom vtedajšieho Snemu Slovenskej republiky a zákon, ktorý predložil spolu s ďalšími poslancami, umožnil odňať majetky tisíckam židovských občanov. Bustu na budove divadla odhalili už v októbri 2000, nápis pod ňou tvrdí, že
V. Tvrdý sa „významne zaslúžil o rozvoj mesta.“ Podľa kritikov to však ťažko možno tvrdiť o viac než 20-tisíc Židoch, ktorých práve počas Tvrdého éry odviezli v dobytčích vozňoch zo žilinského zberného tábora priamo do koncentráka. Z 57 slovenských transportov bolo pritom zo Žiliny vypravená takmer polovica. „Židovská obec v Žiline bola pomerne veľká, a tak mal byť starosta Židom po zhabaní majetku naozaj za čo vďačný,“ podotýka Peter Salner z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. Tvrdého arizačný zákon z roku 1941 mal viac než 80 paragrafov a schválili ho ako následok smutne známeho Židovského kódexu, ktorý bol dokonca v niektorých bodoch ešte tvrdší než nacistické zákony. Pod bustou stojí typický nápis z éry primátorovania Jána Slotu, že „bola vyhotovená z podnetu Ing. Jána Slotu.“ Predseda národniarov ju dal zhotoviť bývalému komunistickému sochárovi, ktorý bol autorom napríklad aj žilinského kosáka s kladivom Ladislavovi Berákovi. Ten sa podieľal aj na mnohých ďalších žilinských sochách, ktoré stáli daňových poplatníkov milióny korún. Počas Tvrdého funkcie v meste sa síce zrekonštruovalo historické jadro, historici však upozorňujú, že pamätné tabule by sa mali odhaľovať zaslúžilým a najmä morálne čistým osobnostiam.
„A takou Vojtech Tvrdý nebol, zvlášť nie v období, keď sa podieľal na arizačnom zákone a medzitým odvážali slovenských Židov na smrť,“ hovorí popredný slovenský historik Dušan Kováč.
