Inak povedané, imunitný systém mrhá silami v nezmyselnom boji, preto nezistený a neliečený alergik prichádza k lekárovi ako veľmi často chorý pacient. Často až vzájomnou spoluprácou s imunoalergológom sa podarí pacienta zbaviť častých infekčných ochorení. Na túto tému sme sa porozprávali s otorinolaringológom zo zdravotníckeho zariadenia Krankas v Žiline Katarínou Pavelkovou.
Podľa vedeckých štúdií bude v roku 2015 takmer polovica Európanov trpieť alergiou.
Prognózy skutočne nie sú priaznivé. Odhaduje sa, že dnes rôznymi formami alergie trpí asi jedna tretina mestskej populácie na Slovensku. Alergiu môžeme zaradiť medzi typické civilizačné choroby. Platíme akúsi daň za pohodlný životný štýl, spôsob stravovania, nedostatok pohybu, chemizáciu nášho životného prostredia, ale paradoxne i za pokroky v oblasti medicíny, napríklad širokospektrálna antibiotická liečba.
Čo to vlastne alergia je, na ktorých odborníkov sa pacienti trpiaci týmto ochorením obracajú?
Alergia je stav, ktorý je výsledkom alergickej reakcie vyvolanej kontaktom pacienta s alergénom, ktorý vyvolá protilátkovú odpoveď. Alergický zápal, ktorý takto vznikne, poškodzuje naše vlastné bunky, tkanivá a orgány. Zjednodušene, ak sme alergici, imunitný systém mrhá svojimi silami na zneškodnenie látok, ktoré zdravý organizmus považuje za neškodné. Reakcia imunitného systému je prehnaná a výsledkom je množstvo nepríjemných prejavov, s ktorými sa alergik stretáva. Otorinolaringológ (ORL), očný, kožný lekár sú špecialisti, za ktorými prichádza pacient s prejavmi alergie najčastejšie.
Kedy majú pacienti prísť za lekárom? Aké sú prvé varovné príznaky vznikajúcej alergie?
Najčastejším prejavom alergie, s ktorým sa stretnú ORL lekári, je alergická nádcha. Informovanosť verejnosti značne pokročila, a tak už mnohí prichádzajú s podozrením na alergiu a nemýlia sa, pretože ťažkosti sú veľmi typické: začervenanie, svrbenie a opuch očí, vodnatá nádcha, kýchanie, opuch v nose, svrbenie. Potvrdeniu alergie predchádza mnoho odborných vyšetrení. Chcem zdôrazniť, že i pri typických ťažkostiach môže lekár vyjadriť podozrenie na alergické ochorenie, ale skutočná diagnostika a liečba alergie patrí do rúk odborníka - alergológa, s ktorým lekár špecialista, v ktorého oblasti sú prejavy ochorenia, spolupracuje.
Ak mám podozrenie na alergickú nádchu, je vôbec nutné vyhľadať ORL lekára?
Alergická nádcha môže byť sezónna - polinóza, kde sa alergény nachádzajú v peľových zrnkách polinóznych rastlín. Seno samotné môže byť v ťažkostiach nevinne, pretože alergénom môžu byť plesne v ňom. Prejavy alergie majú rôznu intenzitu. Závisí to od individuálnej citlivosti, množstva peľu vo vzduchu, doby kontaktu, ale nemusia byť všetky výrazne badateľné. Poznáme celoročnú alergickú nádchu, ktorú vyvolávajú tzv. vnútorné alergény ako roztoče, plesne, srsť a sliny domácich zvierat. Ďalším typom je profesijná nádcha alergického i nealergického pôvodu. S ňou sa stretávame u poľnohospodárov, pri práci s múkou, kožušinami a podobne.
Aký je postup lekára pri podozrení na alergiu? Môžete nám to priblížiť na konkrétnom príklade?
Napríklad polinoza - ľudovo senná nádcha. Pacient väčšinou príde s myšlienkou, že má alergiu. ORL lekár zistí stav zmien na slizniciach horných ciest dýchacích, vylúči infekčný pôvod ťažkostí a hasí požiar, teda poskytne pacientovi celkovú a lokálnu liečbu potláčajúcu ťažkosti vyvolané alergickým zápalom. Pripravený pacient s podozrením na alergiu je odoslaný k alergológovi, ktorý vyšetreniami zistí, či sa o ňu skutočne jedná. V jeho rukách je i následná liečba: alergénová imunoterapia - hyposenzibilizácia. Potom je alergik v rôznych časových intervaloch kontrolovaný alergológom i ORL lekárom, ktorý „na mieste činu“ hodnotí efekt liečby, prípadne vedľajšie účinky.
Liečba alergického ochorenia prináša aj vedľajšie účinky? Ako sa prejavujú?
Zdôrazňujem, že vedľajšie účinky prináša najmä dlhodobá samoliečba voľnopredajnými liečivami do nosa, ktorá poškodzuje sliznicu a lokálne prejavy ochorenia iba zhoršuje. Tieto prípravky sú určené len na krátkodobé použitie. Vedľajšie príznaky sú častejšie u neliečených alergikov, ktorí prichádzajú až vtedy, keď pocit úľavy neprichádza ani po nosových kvapkách. Druhý prípad je, keď k zlepšeniu dýchania nosom nepríde, lebo má pacient vybočenú nosovú priehradku. Dlhodobo nedýchať voľne nosom nie je normálne a alergik – nealergik, pacient by mal hľadať vysvetlenie u lekára. Nemyslím tým akútnu nádchu, ktorú väčšina z nás zvláda s lekárom či bez neho za 7-10 dní pomocou voľnopredajných liečiv.
Ľudia sa často pýtajú, prečo práve oni? Čo robí človeka k alergikom?
Príčiny sa vo všeobecnosti dajú rozdeliť do 4 skupín, vždy sa jedná o komplex faktorov, ktoré sa môžu vzájomne podnecovať. Možno som pesimista, ale myslím si, že väčšinu vecí ovplyvniť nemôžeme. Návod, ako sa nestať alergikom, neexistuje. Síce nedáme dieťaťu burské oriešky a exotické potraviny, ale známe
E-čka z potravín neobídu asi nikoho z nás. Veľa rodičov pri liečbe svojich detí i seba má zdravo nedôverčivý postoj k antibiotickej liečbe, kým ešte pár rokov dozadu sa dožadovali antibiotík, čo i len pre istotu. Zaujímavá je tzv. hygienická hypotéza, ktorá sa opiera o výskumy, že s rastúcou úrovňou hygieny a zdravotnej starostlivosti sa zmenilo množstvo stimulov, ktoré sú nutné pre zdravý vývoj imunity dieťaťa. Nastáva ich nedostatok a predispozícia k vzniku alergie.
