Dnes už ľudia na toto zaujímavé miesto s peknými pohľadmi akosi zabudli. Bude to možno aj tým, že ľudia zleniveli a ak sa tam nemôžu dostať automobilom, tak tam nejdú. Nedávny predĺžený veľkonočný víkend bol na turistiku priam ideálny. Slnko svietilo celé štyri dni a pofukoval trochu chladný vietor. Vybrať sa na celodennú prechádzku bolo pre mnohých ťažkým rozhodnutím. Kto sa však rozhodol do prírody vybrať, neoľutoval. Vyberte sa teda s nami na spomenutú chatu pod Suchým.
Novú cesta z Varína si však pochvaľujú aj cyklisti. My sme sa k chate vybrali zo Strečna, od mosta cez Váh do Nezbudskej Lúčky, kde je trasa značená červenou značkou a smerovými šípkami. Po polhodine sme sa po asfaltovej ceste dostali pod zrúcaniny Starhradu. Tam nás čakalo rozhodnutie, či budeme pokračovať Starohradskou dolinou, po kamenistej ceste popri žblnkotajúcom potoku, alebo sa vyberieme po žltej značke k hradu a hrebeňovkou k chate. Dá sa ísť aj po modrej značke. Táto cesta však nie je najschodnejšia, pretože sa tam ťažilo drevo a chodník je dosť poškodený. Najkrajší je azda výstup hrebeňovkou. Aj preto, lebo zjari, keď ešte nie sú stromy plné lístia, táto trasa poskytuje pekné pohľady do údolia Váhu. Rozhodne treba vidieť pekný Domašínsky meander. Čo to je? Rieka Váh, ktorá sa tisícročia prediera z Turca pohorím Malej Fatry do žilinskej kotliny postupne prehlbovala svoje koryto a pri ceste hľadala vždy mäkšie podložie. Keď obchádzala kopec Domašín postupne ho obmývala a vytvorila mohutný akoby polostrov meander. Tieto prírodne zmeny sa udiali koncom treťohôr a na začiatku štvrtohôr, keď sa pohoria začali dvíhať. Tento meander je svojím tvarom a veľkosťou jedinečný v celých Západných Karpatoch, a preto ho v roku l978 vyhlásili za prírodnú pamiatku. Na hrebeni sa dá nájsť aj miesto, kde je výhľad na dva hrady naraz. Je to starý hrad Strečno a Starhrad. Ale môže sa vám stať, že pri stúpaní do prudkého kopca uvidíte medveďa. Neveríte? My sme ho videli už párkrát, prečo by sa to nemohlo prihodiť aj vám? Mackovia sa na prechod hrebeňom vyberajú pomerne často.
Hrebeňovka má tri „hupaky“, po ich zdolaní už ostáva len polhodinka po rovine až k chate. Vidieť ju už z diaľky. V týchto dňoch sa jej okolité lúky modrajú šafranom, kvetom, ktorý sa nedočkavo tlačí spod zeme, keď je ešte sneh.
Na veľkonočné sviatky sa tešil aj chatár Anton Ďuriník, ktorý tu je aj so svojou ženou Odetou a personálom. „Mysleli sme si, že keď je také krásne počasie, tak turistov tu bude neúrekom. Aj sme sa poriadne zásobili a akosi sa tým ľuďom do hôr už nechce. Zleniveli,“ hovorí Anton Ďuriník. Presvedčili sme sa o tom aj sami. Za celý deň tu prišlo len pár ľudí. Ale už bol najvyšší čas poberať so dole. Ešte pár pohľadov na Martinské hole a na žilinskú kotlinu. Hoci sa zdalo, že slnko je ešte vysoko, cesta do Nezbudskej Lúčky Starohradskou dolinou trvá aj viac ako hodinu a pol. Na výlet na chatu pod Suchým treba celý deň. Najmä ak chcete odtiaľ absolvovať ďalšie výstupy. Napríklad, na vrch Suchý, z ktorého už sa dá vidieť pri dobrej viditeľnosti veľký kus Slovenska.
