Jeho aplikovanie sa prejavilo výrazným poklesom chorobnosti a úmrtnosti detskej populácie. Dokonca niektoré detské infekčné ochorenia sa úplne vykorenili, napríklad pravé kiahne,“ povedala nám lekárka Gabriela Košecká z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Žiline. Na Slovensku sa povinné očkovanie robí už viac ako polstoročie. Vďaka tomu sa u nás nevyskytujú ochorenia, ako je detská obrna, záškrt, tetanus novorodencov a mladistvých. Dlhodobo priaznivá je aj situácia vo výskyte ďalších ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje. V skupine respiračných ochorení, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, sa chorobnosť pohybuje na veľmi nízkych až nulových hodnotách. „Odkedy sa v roku 1998 zaviedlo povinné očkovanie dojčiat proti žltačke typu B, výrazne poklesla chorobnosť na vírusovú hepatitídu typu B. Rovnaký efekt prinieslo aj očkovanie dojčiat proti hemofilovým invazívnym infekciám, ktoré sa začalo v roku 2000,“ dodala Gabriela Košecká.
V súčasnosti sa slovenské deti očkujú proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, osýpkam, ružienke a mumpsu. V rámci rozšírenia Imunizačného programu v SR sa od roku 2004 robí preočkovanie 13-ročných detí proti záškrtu kombinovanou vakcínou s cieľom posilniť pretrvávanie dostatočnej hladiny protilátok v dospelosti. Cieľom všetkého je zdravie dieťaťa. Spomenúť však treba aj na čoraz populárnejšie očkovanie proti chrípke. „Toto sa odporúča najmä osobám rizikových skupín,“ radí Gabriela Košecká. U vybraných skupín populácie sa pripravuje aj zavedenie povinného očkovania proti pneumokokovým infekciám.
Autor: gk, eb