V žilinskom regióne pôsobia v súčasnosti dve – Katarína Červená z Hôrok a Petra Dingová zo Stráňav. V rozhovore obe prezrádzajú, ako sa dostali k rozhodovaniu futbalu, čo im pri tom vadí, ale aj čo pekné im futbal priniesol.
Ako ste sa dostali k rozhodovaniu futbalu?
P. D.: Asi pred piatimi rokmi ma priateľ prvýkrát zobral na zápas MŠK Žilina. Vtedy to vypuklo, od tohto stretnutia začal byť futbal moja láska. Chodila som na všetky zápasy MŠK, potom som začala chodiť aj na Stráňavy. Priateľ hráva za Mojš, klub potreboval rozhodcu a nejako sa dozvedeli, že ja by som aj chcela do toho ísť. Na aktívne hranie už bolo neskoro, tak som sa dala na rozhodovanie. Teraz mám za sebou prvú sezónu.
K. Č.: Keď som mala dvanásť rokov, začala som hrať futbal. Najprv sme trénovali s dievčatami v Bytčici, bola to taká prípravka. Potom som chytala asi dva alebo tri roky v Hričove, ako aj v Žiline za juniorky aj seniorky. Mala som však zdravotné problémy, tak som sa dala na rozhodovanie.
Pamätáte si na prvý zápas, ktorý ste rozhodovali?
P. D.: Najprv ma dávali na žiakov, potom dorast na čiare a teraz už aj mužov. Už neviem presne, kde bol môj prvý zápas, ale boli to žiaci a išlo to v pohode. Oni sa ešte hrajú, neokopávajú sa. Horšie je to v doraste, kde sú hráči v pubertálnom veku a veľa si dovoľujú. Nikto nie je spokojný, aj keď zapískam správne, aj tak je to podľa nich zle. Muži sú v pohode, tí už vedia, ako sa majú správať. Najradšej som na čiare u mužov, to je moje.
K. Č.: Pamätám si, bol to zápas žiakov. Bol veľmi pekný a v príjemnom prostredí v Kamennej Porube. U mužov som bola zatiaľ len na čiare.
A čo diváci?
P. D.: Tak, to je kapitola sama o sebe. Niektorí sú prekvapení, že píska žena. Iní hneď nadávajú, že to ale dopadne, keď ide rozhodovať žena. Niektorí sú doslova zaskočení.
K. Č.: Zo začiatku mali z toho niektorí problém, že ide pískať žena. Mysleli si, že sa tomu nerozumie. Ale počase sa to zlepšilo, už to nie je také netradičné ako predtým, mnohí to berú ako rutinu.
Plánujete pokračovať ďalej? Nemali ste niekedy chuť skončiť s tým?
P. D.: Viem, že ženy rozhodujú aj vo vyšších súťažiach, dokonca v tretej lige. Všetko je otázka času, ja rozhodujem len prvú sezónu, takže ešte nemôžem veľmi hovoriť o budúcnosti. Určite by som však chcela ísť vyššie. Chuť skončiť s tým som ešte nemala, ale už sa mi párkrát stalo, že aj keď bol dobrý zápas, ľudia mi ponadávali. Potom som skoro dva týždne rozmýšľala nad tým, čo som urobila zle. Už som sa však naučila, že človek musí byť odolný a nepočúvať divákov. Niektorí sa vedome snažia rozhodcu doslova vyprovokovať. Hlavne v žiadnom prípade netreba s divákmi diskutovať, lebo ak raz začnem, tak už „ma majú“.
K. Č.: Snažím sa dostať aj ďalej, nechcem byť stále na tej istej úrovni. Chcem si dokázať, že na niečo mám. Po niektorých zápasoch som mala chuť nechať to. Hlavne po niektorých „výkyvoch“ divákov, ale potom som si povedala, že kvôli tomu sa na to predsa nevykašlem. Určite chcem pokračovať ďalej.
