Hoci jeho meno medzi poddanými na Slovensku až také známe nebolo, o to populárnejší bol na viedenskom cisárskom dvore a medzi učencami 18. storočia, ktorí ho nazývali „slovenský Sokrates.“
V tej dobe bolo nemysliteľné, aby sa dostal človek bez šľachtického titulu medzi vládnucu vrstvu. A. F. Kollár to však svojou húževnatosťou dokázal. V rodnej Terchovej prežil len krátke detstvo. Jeho otec bol dozorcom v baniach, preto sa presťahovali na Staré Hory. Študoval na lýceu v Trnave, krátky čas bol jezuitom vo Viedni. Mal veľkú záľubu v jazykoch, preto z rehole vystúpil a odišiel do Viedne, kde pracoval v archíve. Jeho mimoriadny talent nezostal dlho bez povšimnutia. Ovládal nemčinu, maďarčinu, slovenčinu, všetky slovanské jazyky, angličtinu, francúzštinu, hebrejčinu, rumunčinu, latinčinu, gréčtinu, turečtinu a niekoľko arabských jazykov. Stal sa knihovníkom cisárskeho dvora a v roku 1774 sa stal riaditeľom cisárskej knižnice vo Viedni a dvorným radcom Márie Terézie. Nejaký čas bol i riaditeľom rezortu pre gymnázia v celom cisárstve. Patril medzi popredných európskych vedcov svojej doby. Inicioval založenie Akadémie – učenej spoločnosti na podporu prírodných vied a hospodárskeho rozvoja krajiny. Hlásal náboženskú znášanlivosť a vydal pramene k uhorským dejinám, hlavne k právnej histórii. Vždy sa hlásil k slovenskému pôvodu. Prenášal dejiny, diplomatiku a štátne právo na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity a od roku 1774 bol jej dekanom. Pričinil sa o školské reformy Márie Terézie v roku 1777. Usiloval sa o zavedenie výučby materinského jazyka a právo na vzdelanie pre všetky národnosti v monarchii. Poukazoval na ťažký život poddaných a navrhoval, aby aj šľachta platila dane. Vládnuca vrstva v Uhorsku ho preto vyhlásila za vlastizradcu. Kollár sa pričinil aj o zdanenie cirkevných majetkov v Uhorsku, za čo mu šľachta hrozila vyhnanstvom. Vlastnil jednu z najväčších súkromných slovanských knižníc, písal vedecké historické práce. Za jeho prínos o zdanenie šľachty dostal od panovníčky Márie Terézie šľachtický titul a majetky pri Šoproni. Kráľovná si ho natoľko obľúbila, že sa mu sama ponúkla za krstnú matku jeho jedinej dcéry. Zomrel 15. jú-
la 1783 vo Viedni. Adam František Kollár bol ojedinelým zjavom slovenskej inteligencie, vzdelanec európskeho formátu. Dosiahol vysokú kariéru aj priazeň panovníčky. Napriek tomu zostal hrdým Slovákom. V obci Terchová je podľa neho pomenovaná jedna ulica. Počas jeho života ho šľachta nenávidela a jeho meno nadlho vymazali z dejín. Ešte i dnes je na Slovensku omnoho viac známe meno iného rodáka z Terchovej – obyčajného zbojníka Jánošíka.