Podobný problém rieši aj Jozef Madoučík zo Žiliny. Podľa jeho slov problém súvisí s druhou vlnou kupónovej privatizácie. Od Slovenskej poisťovne si totiž začiatkom deväťdesiatych rokov zobrali aj s manželkou bezúročnú pôžičku 2 000 korún na kúpu kupónovej knižky. „Keď vláda zrušila druhú vlnu kupónovej privatizácie, dostali sme súdny platobný rozkaz a v roku 1998 sme dlžnú sumu uhradili. Peniaze išli prevodom z účtu na účet. Zaplatil som 2 000 korún a aj trovy konania vo výške 940 korún. Rovnako aj moja manželka,“ hovorí J. Madoučík.
Koncom januára však zažili doslova šok. Lučenecká firma „Inkaso pohľadávok“, na ktorú Alianz – Slovenská poisťovňa postúpila pohľadávku, mu totiž po deviatich rokoch zaslala výzvu na zaplatenie. „Váš záväzok vznikol v súvislosti s druhou vlnou kupónovej privatizácie nezaplatením príslušných platieb. Vzhľadom k jeho neuhradeniu, bol veriteľ nútený vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou a príslušný okresný súd vydal na základe podanej žaloby súdne rozhodnutie, v ktorom vás zaviazal dlžnú sumu s príslušenstvom zaplatiť,“ informovali v liste Jozefa Madoučíka. Zároveň od neho žiadajú aj vyplatenie dlžnej sumy, ktorá je podľa nich po zaokrúhlení 4 748 korún. Pôvodných 2 940 korún sa vraj navýšilo o úroky z omeškania a ďalšie administratívne náklady. „Pokiaľ váš záväzok v uvedenej lehote neuhradíte, budeme postupovať pri vymáhaní vášho dlhu v exekučnom konaní – podaním návrhu na začatie exekúcie.“ Rovnakú sumu žiada lučenecká firma zaplatiť aj od jeho manželky.
Jozefa Madoučíka to prekvapilo. V roku 1998 už totiž po vydaní súdneho príkazu, spolu s manželkou, dlh zaplatili. Keďže tak ale urobili bankovým prevodom a výpisy z účtu už po takej dlhej dobe nenašli, nemajú v ruke dôkaz. Výpis im nevedela poskytnúť ani ich banka. Vraj takéto drobné transakcie archivujú len päť rokov. „Niekoľkokrát som preto telefonoval do firmy Inkaso pohľadávok. Chceli odo mňa doklady o zaplatení. Poslal som im len platobné príkazy, na základe ktorých som pred deviatimi rokmi zaplatil. Následne mi koncom marca opäť poslali výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky,“ hovorí Madoučík.
Podľa jeho názoru je to absolútny nezmysel. Uznáva však, že doklad o zaplatení si mal odložiť. Keďže ho nemá, uvedomuje si, že bude musieť zaplatiť aj druhýkrát a jeho rodina príde o takmer 10-tisíc korún. Inak sa asi nevyhne exekútorovi. Podľa jeho názoru je to však pre firmu, ktorá od neho dlh vymáha, veľmi lukratívna záležitosť. „Takéto výzvy dostalo možno 65-tisíc ľudí. Ak z nich
5-tisíc nájde 9 rokov starý doklad o zaplatení, zostáva ešte ďalších 60-tisíc. Od každého žiadajú takmer 5-tisíc, čo je dohromady 300 miliónov. Kto by sa už nenamáhal pre takúto sumu?“
Podľa finančného riaditeľa spoločnosti Inkaso pohľadávok Rastislava Kovalčíka, firma podnet pána Madoučíka eviduje.
„V prvom kole peniaze vymáhala iná spoločnosť. A je možné, že správne nezaevidovala platbu a údaje o zaplatení sa nedostali do databázy úhrad. Nevylučujeme, že tam mohli vzniknúť nedorozumenia. Pri takom veľkom množstve platieb sa to mohlo stať,“ myslí si Kovalčík. Zároveň nám prisľúbil, že aj napriek tomu, že pánovi Madoučíkovi poslali výzvu na zaplatenie a hrozia exekúciou, budú sa ešte snažiť jeho slová overiť. „Nech s platením ešte počká. Budeme sa snažiť jeho vec maximálne možne preveriť. Zatiaľ mu môžem prisľúbiť, že podnet na exekúciu dovtedy nepodáme. Ani my totiž nechceme ísť proti sebe. Keby sme to dali na exekučné konanie, stálo by nás to ďalšie náklady a ak by nakoniec predsa len našiel doklad o platbe, urobili by sme si len ďalšie problémy a zbytočné náklady,“ dodal Kovalčík. Podľa jeho slov je činnosť firmy, ktorá vymáhala pohľadávky v minulosti, zahmlená.
Advokát Milan Rojček si myslí, že pokiaľ Jozef Madoučík nevie preukázať zaplatenie pohľadávky, je v dôkaznej núdzi a veriteľ má právo na plnenie a zaplatenie dlžnej sumy. „Osobne by som na mieste tohto pána zaplatil, ale len žalovanú istinu, súdny poplatok a trovy konania. To mu totiž priamo ukladá súdne rozhodnutie. Ostatné príslušenstvo nie je hodnoverným spôsobom preukázané. Suma sa mi totiž zdá premrštená,“ povedal Rojček. Podľa jeho názoru by mal Jozef Madoučík osloviť svoj peňažný ústav a v podmienkach banky zistiť, na akú dobu sa v zmluve zaviazala tieto dokumenty archivovať. Ak zistí, že banka to bola povinná archivovať, môže uvažovať o podaní žaloby o náhradu škody, pretože on zaplatil a banka mu nevie poskytnúť doklad o splnení dlhu. Dodal, že všetkým odporúča archivovať takéto platby čo najdlhšie aj po dobu viacero rokov. „Často sa totiž v praxi stretávam s tým, že najmä energetické a splátkové spoločnosti svojou nedôslednosťou nemajú zaevidovanú platbu a po nejakom čase opätovne žiadajú svojich klientov o úhradu,“ dodal na záver advokát.