Stal sa ním tridsaťšesťročný Marián Brezáni. Vo funkcii je od apríla, ale dodnes sa nedokáže zorientovať v dedičstve, ktoré mu zostalo po jeho predchodcovi Dušanovi Kuchárikovi (51).
SKONČÍ SA ŠAFÁRENIE
NA PLAVÁRNI?
„Problémy sú s členskými preukazmi Klubu plávania. Ľudia, ktorí ich vlastnia tvrdia, že za ne zaplatili priamo môjmu predchodcovi. Využívajú ich ako povolenie na ranné plávanie od 6.00 do 7.00 hodiny. V účtovníctve som však nenašiel žiadnu takúto položku a ani žiadne doklady, z ktorých by vyplývali akékoľvek povinnosti Mestskej krytej plavárne (MKP) voči majiteľom týchto preukazov,“ hovorí Brezáni, ktorý zrušil platnosť preukazov a oddnes zastavil ranné plávanie. V zlom stave vraj zostali aj rôzne zmluvy a mnoho obchodov fungovalo len na ústnej dohode. Podľa Brezániho mal bývalý riaditeľ nekoncepčný prístup aj pri riešení nájomných priestorov. Ten to však popiera. „S nájmom to fungovalo tak, že nájomníci dostali nezariadený priestor, ktorý si museli upraviť a od toho sa odvíjala výška nájomného. Všetky zmluvy, ktoré boli uzatvorené, boli transparentné, prehľadné a všetko je písomne podložené,“ tvrdí Kuchárik, ktorý sa k problémom s preukazmi nevyjadril. V súčasnosti MKP platí tiež za desať mobilných telefónov a sedem ISDN liniek, čo nesvedčí o hospodárnom nakladaní s peniazmi žilinských daňových poplatníkov. Dušan Kuchárik v tom nevidí problém. „Telefónne linky tam boli odjakživa. Funkčné boli ešte pred tridsiatimi rokmi, keď sa plaváreň budovala. My sme ich len používali ďalej. Mobily boli zaradené na rôzne úseky,“ hovorí. Okrem toho MKP platila každý mesiac požičovni za prenájom auta. Mesačná výška poplatku predstavovala 15 000 korún a okrem tohto auta mala plaváreň aj svoje vlastné. Marián Brezáni plánuje väčšinu telefónnych liniek a mobilných telefónov zrušiť: „Pri mobiloch to nebude jednoduché, keďže sú na paušál. Výpovedná doba je dva roky a zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmlúv 10 až 15-tisíc korún. Musím premyslieť čo najhospodárnejší variant.“
NEPLATNÁ KOLEKTÍVNA
ZMLUVA
Na plavárni sa medzičasom uskutočnila kontrola. Vrásky z nej má vedúca organizačného oddelenia na Mestskom úrade v Žiline Elena Krausová. Kontrolóri zistili viaceré porušenia aj v oblasti pracovno-právnych vzťahov. „Niektorým zamestnancom bolo, na základe kolektívnej zmluvy, vyplatené odstupné. Zmluvu však považujem za neplatnú, pretože na plavárni neexistovali odbory, ale iba zamestnanecká rada,“ povedala právnička Krausová. Dušan Kuchárik jej však oponuje: „Kolektívna zmluva je platná, lebo bola uzatvorená so zamestnaneckou radou.“ Zákonník práce hovorí v prospech Krausovej: „Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu,“ čo nie je zamestnanecká rada.
NEOPRÁVNENE VYPLATENÝCH NIEKOĽKO STOTISÍC KORÚN
Na základe kolektívnej zmluvy vyplatil bývalý riaditeľ deväťmesačné odstupné vo výške 210-tisíc korún svojej manželke, ktorá tiež pracovala na plavárni ako referentka – fakturantka. Dôvodom bolo zrušenie pracovného miesta k poslednému februáru tohto roku. Od marca ju však opäť prijal na dohodu o vykonaní práce. Mala za úlohu vystavovať a evidovať faktúry. Zákonník práce hovorí, že ak dostane zamestnanec výpoveď z dôvodu, že jeho pracovné miesto zamestnávateľ ruší, tak tri mesiace ho nemôže obnoviť ani prijať naň inú osobu. „Neprijal som ju. Dokončila len nejaké rozrobené práce a odovzdala ich kolegyni,“ tvrdí Kuchárik. V redakcii však máme dohodu o vykonaní práce zo dňa
1. marca 2007, ktorú podpísal so svojou manželkou. Ďalších 407-tisíc korún vyplatil trom zamestnancom Športovej haly na Bôriku, o ktorých už nový majiteľ nemal záujem. MKP zabezpečovala aj správu športovej haly, kým ju v decembri minulého roku bývalé vedenie mesta nepredalo. „Z organizačných dôvodov bol s nimi ukončený pracovný pomer v zmysle pracovnej a kolektívnej zmluvy. Nebolo možné im poskytnúť náhradné pracovné miesto, pretože išlo o údržbára, pracovníčku administratívy a upratovačku. Po osobnom dohovore súhlasili, že odídu,“ vysvetľuje Kuchárik. Elena Krausová hovorí, že neexistujú písomné dokumenty o tom, že Dušan Kuchárik ponúkol zamestnancom voľné pracovné miesto. Dokonca tvrdí, že to neurobil ani ústne, lebo jej to sám povedal. „Na plavárni mal pritom voľné miesta šatnárky, údržbára a elektrikára,“ argumentuje Krausová. Napriek tomu, že sú výpovede neplatné, od zamestnancov nebude Mesto Žilina žiadať vrátenie peňazí. Plánuje však podať trestné oznámenie na bývalého šéfa plavárne. „To, že dal neplatné výpovede a urobil rad iných chýb, svedčí o jeho nekvalifikovanom prístupe vo veciach pracovno-právnych ako štatutára MKP. Mesto pripravuje voči nemu právne kroky,“ dodala Krausová.
Dušan Kuchárik pracoval dvadsaťosem rokov na žilinskej plavárni. Z plavčíka sa vypracoval až na riaditeľa. Za tie roky ho ľudia z plavárne vnímali ako nekonfliktného človeka, s ktorým sa vždy dalo dohodnúť.
