Premlčanie trestného stíhania
V tomto ustanovení Trestného zákona je upravený inštitút premlčania trestného stíhania, ktorý je založený na predpoklade, že uplynutím času postupne slabne až celkom zaniká potreba trestnoprávnej reakcie na trestný čin tak z hľadiska generálnej prevencie, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie. Podmienkou zániku trestnosti je uplynutie zákonom ustanovenej premlčacej doby. Určuje sa podľa závažnosti trestného činu vyjadrenej v sadzbe za daný trestný čin. Súčasne sa tomto ustanovení upravujú dôvody, kedy premlčacia doba neplynie, a takisto dôvody, ktoré premlčanie trestného stíhania prerušujú.
Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) 30 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) 20 rokov, ak ide o zločin, za ktorý zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,
c) 10 rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) 5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky.
Do premlčacej doby sa však nezapočítava
a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,
c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,
d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo
e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.
JUDr. Milan Rojček, advokát
