Dnes už je to skôr vzácnosť. Kozie mlieko a syr sú pritom výrazne zdravšie ako ostatné výrobky z mlieka. Príčina bude asi niekde inde. Možno aj pohodlnosť. Preto nás prekvapilo, keď sme v Nezbudskej Lúčke, na skalách nad železničnou stanicou, objavili celú farmu kôz. Jej majiteľom je Daniel Samec, ktorý na vlastných a aj prenajatých pozemkoch chová dnes už 60 kôz. Chovu sa venuje na profesionálnej úrovni a stádo sa mu každým rokom rozrastá. „Čo robíte na salaši s kozami v týchto dňoch,“ to sa už pýtame Daniela Samca. „Po zime, kedy sa nám okotilo okolo 50 mladých kozliatok sa kozičky so starými pasú na lúkach. Sem-tam si ešte cucnú mlieka od kôz. Z okotených kozliatok sme polovicu porozdávali priateľom, ktorí ich väčšinou pozabíjali na veľkonočné sviatky. Začali sme z dojením 32 kôz a robíme to ráno a večer. Nadojíme tak okolo 60 litrov mlieka.“ Pri dojení pomáha ošetrovateľ kôz Daniel Kubo, ktorý z mlieka vyrába žinčicu a syr. Na kilogram syru treba až 10 litrov mlieka, a tak ho veľa na rozdávanie nemajú. Väčšinou sa ujde len príbuznými a známym. Na lahodnú žinčicu si zvykli ľudia chodiť priamo na salaš. Pravidelní návštevníci vedia, že musia si dať veľký pozor na psov. Na salaš dávajú pozor slovenské čuvače a tie nemajú pre hru pochopenie. Stráženie salaša a kôz takými psami je však pochopiteľné. Neďaleko sa potulujú medvede a tie majú rešpekt jedine pred čuvačmi. Majiteľ kozej farmy má s jej prevádzkou a rozvojom svoje plány, ale pre ich realizáciu chýba to najdôležitejšie. Peniaze. Tých však niet a aj samotnú farmu dotuje z prostriedkov, ktoré zarobí inými činnosťami. Stále však verí, že raz sa karta otočí a chov kôz a aktivity popri nich sa stanú turistickou atrakciou obce.
