Anglickí archeológovia objavili v hrobke egyptského faraóna Tutanchamóna hieroglyf, ktorý až nápadne pripomínal Draisov objav. Na bicykel sa Draisina, ako ju dobovo nazývali, ešte veľmi nepodobala. Bola vyrobená z dreva a jazdec sa na nej pohyboval odrazom nôh. Na tridsať kilogramovej Draisine mohol jazdec vyvinúť maximálnu rýchlosť 15 km za hodinu. Obdivovateľom Draisiny bol aj slovenský básnik Ján Kollár, ktorý ako študent Jenskej univerzity chodil na nej za priateľkou do neďalekej Lobdy. Možno práve on priviezol po prvý raz bicykel na Slovensko. Isté je, že v polovici 19. storočia sa bicyklovalo v Bratislave, potom v Levoči, Prešove a Košiciach. Najstaršia písomná zmienka o organizovanej cyklistike v Žiline je z roku 1920. Draisina teda nemohla konkurovať konským povozom. Preto sa hľadala cesta, ako tento jednostopý dopravný prostriedok zrýchliť. V roku 1845 prišiel P. Milius s nápadom priprevniť na predné koleso kľuky a na ne pedále. V snahe zvýšiť rýchlosť sa postupne zväčšovalo predné koleso až na priemer 180 cm. Vyskytol sa však iný problém. Takto upravený stroj, známy ako Kostitras, bol príliš nebezpečný. Nevyhovujúca bola aj cena, ktorá zodpovedala cene dnešného automobilu strednej triedy. Hľadalo sa ďalšie riešenie, ako zvýšiť stabilitu. Dôležitý bol rok 1884, kedy došlo k zmenšeniu priemeru predného kolesa na 90 centimetrov a k zmene spôsobu poháňania predného kolesa cez reťazový prevod. Poslednou fázou vývoja bol takzvaný Rower Safety Bicycke, čiže bezpečný bicykel. Novinkou bolo aj ovládanie predného kolesa pomocou riadítok upevnených na prednej vidlici a zmena reťazového prevodu na zadné koleso. Trvalo teda ďalších šesťdesiat rokov, pokým sa Draisina premenila na dnešný bicykel. Poslednú bodku dal írsky veterinár J. Dunlop, keď na ráfiky navliekol pneumatiky plnené vzduchom.
