Najznámejším hosťom na diskusnom večere venovanom žilinskému hokeju bol Ján Filc (54), uznávaný hokejový odborník, viceprezident výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), predseda Slovenskej únie športu, najúspešnejší tréner v slovenskej histórii, ale aj riaditeľ spoločnosti s medzinárodnou účasťou.
So slovenskou reprezentáciou získal v roku 2002 vo švédskom Göteborgu titul majstrov sveta. Dva roky predtým vybojoval národný tím pod jeho vedením
strieborné medaily na majstrovstvách sveta v Petrohrade. S výberom do 20 rokov získal na MS v Kanade bronz. Bývalý hokejový brankár
sa v súčasnosti snaží zlepšiť nielen postavenie hokeja, ale aj celého športu v spoločnosti.
Po príchode na diskusný večer Nadácie 21. storočia o hokeji ste sa priateľsky zvítali s pozvanými hosťami. Poznáte sa osobne?
So všetkými ľuďmi, ktorí sedeli za stolom, sa poznám dlhé roky, ale aj s mnohými ľuďmi, ktorí sedeli v pléne. Sú to väčšinou bývalí hráči, ktorí hrali v čase, keď som aj ja hral hokej na dorasteneckej a prvoligovej úrovni. Niektorí z nich už boli vo funkciách trénerov, niektorí boli ešte hráčmi. Je to príjemné stretnúť ľudí, ktorých si pamätám z mladých rokov.
Máte nejaké spomienky na Žilinu z časov, keď ste pôsobili ako brankár?
Tak, ako každý z nás, aj ja mám miesta, kde sa mi darí viac a kde menej. Žilinský štadión nepatril práve medzi moje najobľúbenejšie. Málokedy sa mi v Žiline hokejovo „zadarilo“. Väčšinou som tu veľmi neuspel. Boli síce zápasy, v ktorých to vyšlo, ale bolo ich menej, ako tých, v ktorých som nebol sám so sebou veľmi spokojný. Pripisoval som to vtedy žilinskému osvetleniu, ktoré bolo také slabšie a žlté, čo ma trochu uspávalo.
Myslíte si, že taká diskusia o hokeji, aká prebehla v utorok v Žiline, môže veci niekam posunúť?
Každá diskusia niečo prinesie. Málokedy sa stane, že v rámci diskusie vznikne objav, ktorý by sa dal porovnať, napríklad s vynájdením telefónu. V každom prípade ten posun je u všetkých ľudí, ktorí majú na to predpoklady. Som presvedčený, že väčšina tých, ktorí sa zúčastnili diskusie, tie predpoklady má a vie si vytvoriť svoj názor. Vtedy má každé stretnutie zmysel. Som presvedčený, že aj toto stretnutie svoj zmysel malo.
Žilina bola jeden rok majstrom, ďalší rok skončila posledná. Aký máte na to názor? Chýbala tu koncepcia, alebo to bude v niečom inom?
Ľudia, ktorí žijú v meste a majú blízko k hokeju, to musia vedieť najlepšie. Výkonnostný odskok však hovorí o tom, že koncepcia chýbala zrejme dlhšie obdobie. Treba povedať, že v určitom momente sa tu stretli určité podnety. Jedným z nich bol dostatok peňazí. Na druhej strane si hráči dokázali nájsť k sebe takú cestu, akú si našli, k tomu prišlo v danom okamihu zlyhanie súpera. Bolo to v dvoch po sebe idúcich sériách so Zvolenom a s Nitrou. Nakoniec to prišlo k tomu, že Poprad, ktorý sa dostal do finále, nemal v sebe toľko energie, aby odolal žilinskému entuziazmu. Bol to dôsledok všetkých týchto faktorov, ktoré sa stretli. Na nešťastie pre žilinský hokej si vtedajšie vedenie neuvedomilo, v čom spočívala sila mužstva a pripisovali ju možno iným javom. Potom sa ukázalo, že začiatok novej sezóny bol zlý, došlo k odlivu peňazí, hráčov, až to nakoniec skončilo tak, ako to skončilo.
V Slovenskom zväze ľadového hokeja máte na starosti mládež. Aký máte názor na súčasný úbytok záujmu mladých o akýkoľvek šport, nielen o hokej?
Ja by som povedal, že nič v tejto oblasti nemá len jednu príčinu. Ako väčšina javov aj tento má viac príčin. Niektoré sú objektívne, napríklad demografia, vývoj civilizácie, ktorý prináša technické výdobytky vo forme rôznych virtuálnych hier. To všetko je pre mladých lákavé. Otázkou pre šport potom je, ako sa s tým dokážeme vyrovnať. Ako dokážeme motivovať deti a ich rodičov, aby dali v mimoškolskom čase prednosť športu, napríklad hokeju. Určite len tým, že budeme vytvárať podmienky, ktoré budú rodičom dávať istotu, že ich dieťa ide do dobrého prostredia pod kontrolu pedagógov, ktorí robia svoju prácu odborne. V tomto má veľa ľudí problém s pochopením. Nie je to otázka prípravy dieťaťa na profesionálnu športovú kariéru. V prvom rade je to otázka aktívne a pozitívne využitého času popri škole a rodine. Dieťa získava aj orientáciu vo svete, veľa kvalitných podnetov, ktoré môže v živote využívať v rôznych oblastiach. Veľa ľudí, ktorí prešli športovou prípravou, sa dokáže výborne presadiť vo svojich profesiách. Som presvedčený o tom, že máloktorá činnosť dokáže priniesť také možnosti, ako práve športová príprava.
V súčasnosti sa veľa hovorí o ekonomickom zabezpečení v športe.
Hlavným problémom je absolútna a dlhodobá ignorancia športu zo strany politických špičiek. Vrátiť sa nám to môže v tej forme, že o chvíľu nebudeme mať koho poslať reprezentovať na medzinárodné fórum s predpokladom úspechu. To sa týka aj hokeja. Môže sa stať aj to, že šport prestane byť fenomén, ktorý bude lákať deti z ulíc k nejakej pravidelnej činnosti, čo si uvedomili všetky civilizované krajiny. Napríklad Škandinávia, Švajčiarsko, či Holandsko vytvárajú veľmi vážne športové programy. Podporujú šport na vysokej úrovni. Toto všetko sú veci, ktoré nie sú len prejavom ekonomických možností, lebo spoločnosť ekonomické možnosti má. Musí však priznať športu postavenie v hierarchii hodnôt, ktorú zastáva. Toto sa u nás nedarí, lebo je to náhodné, nesystémové. Keď sa dosiahne nejaký úspech, tak to nie je dôsledok práce systému, ktorý by fungoval. Je to skôr vzplanutie vášní nejakej skupinky ľudí, ktorá chce spraviť niečo mimoriadne.
Ste riaditeľom firmy, máte dôležité funkcie v SZĽH a v Únii športu. Ako využívate voľný čas. Nájdete si vôbec nejaký čas aj sám pre seba?
Strašne by som chcel relaxovať aktívnym športovaním, čo sa mi občas podarí, ale nie je to pravidelné. V zime sa to týka hlavne lyžovania, v lete trochu tenisu, golfu. Mám prepojenie na kamarátov z hokeja, s ktorými sa pri týchto aktivitách stretávam. Verím tomu, že sa mi podarí tieto veci viac zakomponovať do svojho života. Som vo veku, kedy by človek mal vedieť, čo má robiť, aby si predĺžil svoj vek v aktívnej polohe. To je najdôležitejšie pre človeka, ktorý prekročil päťdesiatku, dokázať si nájsť zmysel života v tom, čo má rád a v tom, čo mu dovolí čas a zdravie.
