Pre hustú premávku na hlavnej ceste sme odbočili do jednej z bočných ulíc. Zastavili sme a za bránou rodinného domu, kde sa rozštekal krásny vlčiak. Chceli sme sa pobrať preč, keď vyšla na dvor sympatická pani pozrieť, čo sa deje. Tak sme sa jej hneď opýtali, či má doma najnovšie číslo MY Žilinských novín. A, predstavte si, mala. Keď s nimi vyšla von, kvôli uštekanému Astorovi až na chodník, usilovne v nich listovala. „Ešte som ich nedočítala,“ vysvetľovala nám horlivo a potom sa nám predstavila. „Volám sa Oľga Chrenková a vás som nečakala ani vo sne,“ usmiala sa. Vytiahli sme päťstovku, Oľga však mávla rukou. „Mohla by som radšej dostať predplatné? Nebudem musieť behať každý týždeň do stánku, dostanem vaše noviny rovno do schránky,“ prekvapila nás otázkou. Samozrejme, sme súhlasili. Astor bol tiež spokojný. Dúfame, že sme všetkých našich čitateľov, pravidelných i náhodných, opäť presvedčili o tom, že kto nehrá, nevyhrá. Buďte teda pripravení, o týždeň môžeme zastaviť práve pred vaším domom.
