Splácať ju však mala jej kamarátka, pre ktorú si peniaze požičala. Keďže nesplácala, Ponechalovci prišli o dom a netušia, čo s nimi bude. Dočasne im pomohol starosta Milan Lazár a ubytoval ich na futbalovom ihrisku v takzvanom Športcentre, kde boli dve voľné miestnosti.
ZALOŽILI VLASTNÝ DOM
„Kamarátka potrebovala ručiť za pôžičku. Musela totiž vyrovnať nedoplatok za plyn vo výške 15-tisíc korún. Požičala si od jednej spoločnosti. Splátky ale neplatila a upomienky chodili mne. Začala sa predo mnou schovávať, až dlh narástol na 80-tisíc,“ rozpráva Mária Ponechalová. Kamarátka jej sľúbila, že dá veci do poriadku. V novinách vraj našla inzerát trenčianskej firmy, ktorá ponúkala vysoké pôžičky. Podmienkou ale bolo, že musí založiť dom. „Ona však svoj dom založiť nemohla, pretože jej nepatril. Aby sme situáciu vyriešili, pôžičku od firmy som si zobrala ja s manželom. Založili sme náš dom,“ hovorí Mária Ponechalová. Požičali si 80-tisíc korún so 60-percentným úrokom na dobu
12 mesiacov. Mesačnú splátku 4-tisíc korún predstavoval úrok. Na konci roka mali ešte naraz splatiť celú požičanú sumu vo výške 80-tisíc korún. Okrem zmluvy o úvere však so spoločnosťou podpísali aj ďalšiu zabezpečovaciu zmluvu. V nej súhlasili aj s podmienkou, že ak si nebudú plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy, dom automaticky pripadne spoločnosti.
SKONČILI NA ULICI
Kamarátka prestala platiť a Ponechalovci začali mať problémy. Aj keď sa vraj Mária Ponechalová snažila splatiť omeškané splátky, spoločnosť jej snahu neakceptovala. „Dostali sme výzvu, že sa máme vysťahovať. Bola som zúfalá a nechcelo sa mi tomu veriť. V pondelok však prišli štyria chlapi a vyhodili nás na ulicu. Stačila som si zobrať nábytok a väčšinu vecí. Ešte stále mi tam však zostala kuchynská linka a chladnička,“ podotkla zúfalá Mária Ponechalová, ktorá sa s manželom a tromi dcérami ocitla na ulici. Pomocnú ruku jej poskytol starosta obce Milan Lazár. Dočasne ju ubytoval v zariadení Športcentrum vedľa futbalového ihriska, kde má rodina k dispozícii dve miestnosti. Pôvodne neboli určené na bývanie. Nemôžu tam však zostať dlho. Len do času, kým si nenájdu niečo iné.
FIRMA TRVÁ NA SVOJOM
Majiteľ firmy Branislav L. hovorí, že ich spoločnosť postupovala presne podľa zmluvy. „Máte úver, napríklad v nejakej banke? Skúste ho nesplácať a uvidíte, čo sa vám stane. Informácie, že táto pani po troch mesiacoch uhradila omeškané splátky, nie sú pravdivé. Viac vám ale povedať nemôžem. O svojich klientoch neposkytujeme informácie,“ uviedol majiteľ firmy. Podľa právnika, ktorý má s podobnými zmluvami skúsenosti aj z minulosti, je po formálnej stránke zmluva v poriadku, o čom svedčí aj fakt, že ju zaregistrovali na katastri nehnuteľností. „Zmluva je zrejme právne čistá a firma podľa zákona môže takéto zmluvy uzatvárať. Možno by sa dala napadnúť iba žalobou o určenie neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi,“ myslí si právnik, ktorý si neželá byť menovaný. Podľa neho sú takýchto zmlúv na Slovensku tisíce. „Podľa môjho názoru sú tieto zmluvy neplatné, nevýhodné a jednostranné, ale je to problém, ktorý môže rozhodnúť iba súd. Osobne však nepoznám prípad, v ktorom by vyhlásil takúto zmluvu za neplatnú. Smutné je, že pani sa na právnika neobrátila predtým, ako zmluvu podpísala,“ dodáva na záver advokát.