Počas dvoch návštev v tejto škole sme mali možnosť spoznať tri úžasné deti, ktoré žijú vo vlastnom svete a pustia do neho len najbližších ľudí. Ale aj oni majú právo na socializáciu, majú právo byť medzi deťmi tak, ako ostatné zdravé deti. Práve preto existuje táto špeciálna základná škola, ktorá pomáha deťom vnímať a počúvať okolie tak, aby si aj ono vzalo zo života to najlepšie. Ako sme zistili, existujú aj rodičia, ktorí si myslia, že tieto deti školu nepotrebujú a ich život sa skladá len zo základných činností, ako jesť, ísť na toaletu a spať. Deti, ktoré začínajú navštevovať túto školu, nevedia ani len ceruzku držať v ruke, nerozprávajú, nekomunikujú, nechápu súvislosti a nevedia používať predmety na to, na čo slúžia. Mentálne postihnuté deti sa nevedia hrať a už vôbec nie s ostatnými deťmi. Práve v škole sa naučia používať veci, baviť sa a kresliť, ale hlavne sa naučia vyplniť svoj voľný čas a nebyť závislý na druhých. Tieto deti potrebujú dostatok vnemov, aby aj ony mali niečo zo života. Preto je dôležitý rozvoj sociálnej komunikácie a rozvoj pracovných zručností, teda aby si dieťa vedelo nájsť nejakú činnosť, obliecť sa, ísť sám na toaletu a naučiť sa sebaobsluhe. Majú právo, aby sa toto všetko naučili a majú právo, aby sa im niekto venoval.
Pri prvej návšteve školy sme spoznali Paťka a Janka. Paťko je ľahko mentálne postihnutý 11-ročný chlapec, ktorý prekonal detskú mozgovú obrnu. Nevie rozprávať a špeciálna pedagogička Hanka Malgotová má za úlohu zistiť, či vie čítať. Paťko má porušenú hybnosť tela a nevie prečítať slová po písmenkách. Používa teda metódu globálneho čítania a učí ho prečítať základné slovíčka, ktoré potrebuje ku každodennému životu. Počas 45-minútovej hodiny Paťo zvládol ľahšie aj ťažšie úlohy na globálne čítanie. Taktiež úlohy na zmyslové vnímanie sú s pomocou pani učiteľky už ľahšie. Horšie to už bolo s Jankom. Trpí Downovým syndrómom a vyžaduje neustálu pozornosť. Nedokáže sa dlhšie sústrediť na prácu a každých dvadsať minút si potrebuje oddýchnuť. Od začiatku školského roka sa učí držať ceruzku, kresliť obrázky. Dnes úspešne kreslí rovné čiary, vyfarbí obrázok, správne priradí farby, rozlišuje počty jedna a viac a pozná správne hygienické návyky. Nevie síce rozprávať, ale rozumie všetkému. Na Jankovi vidno, že nemá žiadne starosti. Spolu s učiteľkou počas hodiny úspešne zvládli testy na grafomotoriku a testy na rozvoj zmyslového vnímania. Pravdepodobne sme boli rušivým elementom, pretože Janko sa nevedel sústrediť na prácu a zrak stále skúmavo upieral na nás. Ak zvládne tieto úlohy, bude pripravený naučiť sa písať. Zatiaľ sa učí kresliť len čiary. Pri kreslení sme si všimli, že si ceruzku prehadzuje z ľavej ruky do pravej. Tento výnimočný jav sa nazýva ambidextria, čo znamená obojstranné písanie. Janko žiari ako slniečko, nič ho netrápi, je šťastný. Čo by mal zo života, keby ho rodičia nechali doma? Takto sa naučí tráviť čas s inými deťmi, naučí sa vnímať svet okolo seba. Počas návštevy sa od nás Janko nevedel odtrhnúť. Hrali sme sa, robili sme fotografie. Keď sme mu chceli ukázať fotky, ktoré sme spolu spravili, profesionálne nám vzal fotoaparát a sám prišiel na to, ako prepínať medzi fotografiami. Mal z toho veľkú radosť.
Pri druhej návšteve sme spoznali autistického chlapca Renka. Autisti sa s týmto postihnutím narodia, jeho príčina nie je doteraz známa. Na prvý pohľad postihnutie nepoznať. Ani na Renkovi nevidieť, že nie je zdravé dieťa. Ak majú autisti aj mentálne postihnutie, dokáže sa choroba diagnostikovať skôr, inak sa na to môže prísť až v predškolskom veku. Autisti majú poškodené tri oblasti. Prvou sú imaginačné schopnosti, čo znamená, že sa nebudú hrať s hračkou tak, ako iné deti. Nebudú behať s autíčkom po ceste, ale budú, pre nás nezmyselne, točiť koliečka. Tento jav patrí do stereotypných prvkov, ako je, napríklad, aj kývanie sa dopredu a dozadu, točenie uterákom, ktoré ich upokojuje. Druhou oblasťou sú sociálne schopnosti. Autisti nepotrebujú cítiť blízkosť iného človeka, nepotrebujú kontakt pri hre. Ľudí berú ako veci, nevedia si k nim vytvoriť vzťah. Výnimkou sú, samozrejme, rodičia alebo ľudia, s ktorými sa pravidelne stretávajú. Chýba im očný kontakt, do svojho sveta nechcú nikoho pustiť. Treťou oblasťou je porucha komunikačných schopností, vo verbálnej či neverbálnej komunikácii. Čím je postihnutie autistu ľahšie, tým je šanca na verbálnu komunikáciu väčšia. René je však ťažko mentálne postihnutý autista, ktorý vôbec nerozpráva. Keď niečo chce, dokáže byť veľmi agresívny. Keď začal chodiť do školy, bol zmätený, kričal, bil a hryzol sa, absolútne sa nedokázal sústrediť. Treba na neho stále dávať pozor, aby si neublížil. A práve táto škola slúži na to, aby sa naučil chápať okolie. Vďaka starostlivosti odborných pracovníčok má aspoň šancu na kvalitnejší život. Pri vzdelávaní autistov je dôležitá aj spolupráca rodičov. Tí by mali doma pokračovať v tom, čo učiteľka začne v škole. Autisti sú veľmi náladoví. Keď má Renko dobrú náladu, práca na úlohách mu ide ľahko. V opačnom prípade môže vyvolať záchvat zúrivosti. Takto reaguje často, hlavne na neznáme podnety, prostredie i ľudí. Stavmi zúrivosti sa vlastne bránia. Predchádzať sa tomu dá štrukturovaním činnosti. Existuje na to špeciálny program, ktorý má tri predmetové úrovne. Na prvej autisti podľa pripravených reálnych predmetov vedia, aká činnosť bude nasledovať. Druhá je obrázková, v ktorej sa autisti orientujú podľa obrázkov a v poslednej sa orientujú podľa napísaných slov. Renko si pomocou tohto programu osvojil určitý systém. Ráno príde do školy, pracuje dve hodiny, ide sa nadesiatovať, pokračuje rozvojom kognitívnych schopností a didaktickými hrami na rozvoj zmyslového vnímania, pamäti a pozornosti. Potom odchádza domov. Zo začiatku vydržal v škole maximálne hodinu, teraz absolvuje plnohodnotný výchovno-vzdelávací čas, čo učiteľky považujú za obrovský úspech. Od začiatku školského roka sa naučil udržať v ruke ceruzku, navliekať guličky, strihať, prezerať časopisy, vnímať obrázky a zvláda aj niektoré úlohy na rozvoj zmyslového vnímania. Autisti musia mať pri plnení úloh vzdelávací kút, kde si jednotlivé úlohy vyberajú z ľavej strany a dokončenú úlohu odložia na pravú stranu. Tento systém z ľavej strany do pravej funguje v ich živote vo všetkom.
Počas návštevy si Renko zakrýval rukou tvár, bránil sa tým pred neznámym. Často sme cítili jeho pohľad, ale vždy, keď sme sa na neho pozreli, odvrátil sa. Pri plnení úloh sme si všimli nervózne poklepkávanie po stole. Tak komunikuje smerom k učiteľke a vyžaduje si pozornosť. Tieto deti sú veľmi citlivé, potrebujú pohladenie a milé slovo. K milovaným osobám sa radi túlia a dávajú pusinky.
Po tejto návšteve sme sa presvedčili, že pobyt v tejto škole postihnutým deťom len prospieva. Sú šťastné a veľa sa naučia. Veď aj ony potrebujú mať niečo zo života, vnímať okolie a ľudí okolo seba. Aj ony potrebujú plnohodnotný život, plný lásky a porozumenia. Potrebujú sa učiť, hrať a smiať ako iné zdravé deti.
Autor: Petra Papánková