Žilinčania ho vybojovali pred domácim publikom v hale SOU stavebného na Rosinskej ceste. O tomto turnaji, slovenskej reprezentácii, ako aj o športovej hale rozpráva Martin Piala (na snímke), kapitán majstrovského žilinského výberu do 19 rokov.
V Žiline hrávali extraligu už dosť mladí hráči. Odkedy hrávate v extralige vy?
Spolu s rovesníkmi sme teraz ukončili druhú sezónu vo florbalovej extralige. Boli sme priemerne najmladší tím na Slovensku. Súperi, ktorí mali v družstvách starších hráčov, mali fyzickú prevahu, hlavne v hre do tela. My sme sa snažili odpovedať rýchlosťou a dôvtipom v akciách. Mali sme menej skúseností, do niektorých zápasov sme nastupovali aj s trémou, ale to po pár stretnutiach opadlo a postupne sme naberali skúsenosti.
Neboli pred vami v Žiline starší florbalisti, ktorí by mohli hrať v extralige?
V Žiline existuje florbal asi desať rokov. Prvým tímom boli White Grizzlies, čo boli kamaráti a spolužiaci. Hrávali pred siedmimi alebo ôsmimi rokmi extraligu. Potom sa rozišli na vysoké školy a tím sa rozpadol. V Žiline je ešte družstvo Grasshoppers, ktoré patrí pod Žilinskú univerzitu a my Juventa Žirafa Žilina.
Takže nebol problém zostaviť silný tím, ktorý by obstál v konkurencii majstrovstiev Slovenska hráčov do 19 rokov.
Asi celá základňa v Žiline je v tejto vekovej kategórii, máme aj reprezentatnov. Mali sme už medaily z majstrovstiev SR do devätnásť, aj do sedemnásť rokov, ale chýbalo nám zlato. Toto bola posledná šanca získať ho, pretože o rok už budeme vekovo v inej kategórii.
Prečo ste sa rozhodli práve pre florbal?
Oslovil nás učiteľ Marián Zrník, ktorý je teraz naším kondičným trénerom. On zakladal florbalový tím v Žiline. Pozbierali sme sa vtedy nejakí chalani. Boli tam starší, aj mladší a vzniklo družstvo. Najskôr hrávali starší, my mladší sme sa postupne pripájali, až vznikol stabilný tím, ktorý má už aj mladšie kategórie, aj dievčenské družstvá. Určite je najlepšie začať čo najskôr, my sme trénovali dva roky a potom sme vstúpili do extraligy. Máme ale aj pár hráčov, ktorí hrali pár týždňov a už hrali najvyššiu súťaž. Iní trénovali päť rokov a až potom sa tam dostali.
Hrávate aj za reprezentáciu?
Áno, z Juventy je v reprezentácii osem hráčov.
V kvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta A-kategórie ste zdolali favorizované Rusko a postúpili.
Rusi sa dištancovali od ostatných družstiev. Bývali ďalej od nás, na stretnutie prišli neskoro. Kvôli neskorému príchodu dokonca prišli o jeden zápas. Ak by nás porazili, tak by mali šancu na postup, my sme tiež chceli vyhrať a postúpiť. Nakoniec to dopadlo tak, že sme na tom kvalifikačnom turnaji porazili všetkých súperov. Dosiahli sme taký úspech, aký Slovensko vo florbale ešte nemá.
V novembri vás teda čakajú majstrovstvá sveta. Čo tu bude pre Slovensko úspechom a čo neúspechom?
Medzinárodná florbalová federácia teraz prišla s novými pravidlami. Z A-kategórie MS sa nebude dať najbližšie dva roky vypadnúť, čiže sa určite udržíme. Ale na druhej strane by sme chceli vybojovať nejaký úspech. Myslím si, že veľkým úspechom pre Slovensko by bol už postup zo skupiny.
Florbal je halový šport. Žilinská športová hala bude od budúceho mesiaca podľa všetkého zatvorená. Budete mať kde trénovať a hrať?
Je to pre nás zlé, pretože tu bývali aj reprezentačné zrazy. Žilina má v tomto smere dobrú polohu pre všetkých z celého Slovenska. Nevieme, kde budeme od septembra trénovať. Do úvahy prichádza možno hala na Rosinskej ceste. Ak sa ju však nepodarí vybaviť, tak naozaj netuším, čo bude ďalej.
Je po ligovej sezóne, máte teraz voľno?
Ešte nie. Pôjdeme na dva turnaje, potom bude sústredenie a až potom bude nejaké voľno.