ŽUPY, ŽUPANI A STOLICE
Od 11. storočia bola nižšou jednotkou správy kráľovstva župa, na čele so županom, ktorého menoval kráľ. Župan bol na svojom území sudcom, vojenským veliteľom a hospodárskym správcom. Strediskom správy v župe bol hrad. Koncom 13. storočia sa kráľovská župa sa zmenila na šľachtickú, či zemanskú stolicu. V nej rozhodovala šľachta, reprezentovaná svojimi volenými orgánmi, šľachtickými sudcami - slúžnymi. Stoličného župana, ako predstaviteľa kráľovskej moci, však aj naďalej menoval kráľ. Stará župa, ako organizačný útvar správy kráľovských majetkov, postupne prestal jestvovať a na jeho miesto nastúpila šľachtická stolica, ktorej správne orgány volila stoličná šľachta. Nové šľachtické stolice sa v podstate územne kryli so starými kráľovskými župami s tým rozdielom, že špeciálne župy sa stali súčasťou s nimi susediacej šľachtickej stolice. Územie žilinského kraja patrilo od stredoveku až do roku 1923 do stolíc Liptov, Orava a Turiec, západná časť s okresmi Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca sa nachádzala v Trenčianskej stolici. Žilinský samosprávny kraj sa dnes rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turianskej stolice a Oravskej stolice, preto aj erb kraja je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov.
HORNÉ POVAŽIE V PREMENÁCH SAMOSPRÁVY
Západná časť dnešného Žilinského samosprávneho kraja s okresmi Žilina a Bytča sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice. Do roku 1430 existoval na jej severe samostatný Bystrický komitát , neskôr sa volal Žilinský a Strečniansky. Pre slabosť tamojšej šľachty sa však nezmenil na samostatnú stolicu, ale stal sa súčasťou Trenčianskej stolice. Trenčianska župa existovala v nezmenených hraniciach do roku 1922, od roku 1923 do roku 1928 bola súčasťou Považskej župy. V súčasnosti je územie bývalej župy súčasťou Žilinského a Trenčianskeho samosprávneho kraja.
