Písmo:A^-|A⁺00

Jedným zo šiestich horúcich kandidátov bol aj 29-ročný Žilinčan Ján Zvara (na snímke), a práve on odchádzal z Bratislavy s korunou Otca roka. Do súťaže ho prihlásila svokra Anna Truchlá. „Mladšia dcéra Kvetka zmaturovala a stala sa z nej vyhľadávaná kozmetička. Mala viacero možností uplatnenia, rozhodla sa však pre diaľkové štúdium na pedagogickej fakulte a pre prácu vychovávateľky v špeciálnej internátnej škole. Dostala triedu najmenších detí, ktoré nevedeli rozprávať, písať ani čítať, nevládali sa umyť. Kvetka ich sprchovala, preprala im plienky, utrela noštek. Niekedy si aj poplakala. Keď po skončení štúdia za šesť rokov odchádzala, plakali všetci. To už bola dva roky šťastne vydatá, pripravovala sa na doktorát a tešila sa z novučkého bytu. Vtedy otehotnela. Začiatky boli ťažké, vlastne celé tehotenstvo. Strávila ho doma a nevedela sa dočkať pôrodu. Ani vo sne netušila, že si svojho synáčika Jurka nebude môcť poláskať. Od pôrodu 15. decembra 2005 bola vysilená, stále ju bolela hlava. Dva dni pred Vianocami jej začala tŕpnuť ruka, dostala kŕče. Lekári diagnostikovali krvácanie do mozgu, pridala sa embólia aj zápal pľúc. Ochrnula na polovicu tela. Lekári rodinu pripravovali na najhoršie. Boli to smutné Vianoce. Modlili sme sa a dúfali,“ taká je skrátená verzia z prihlášky Anny Truchlej. Kvetka sa však nevzdávala. Mala pri sebe najsilnejšiu oporu, svojho manžela Jána. Ten bol pri pôrode a neskôr pri jej lôžku každý deň. Každý deň navštevoval aj svojho synčeka, učil sa ho kŕmiť, prebaľovať. Necelý mesiac po pôrode si ho priviezol domov. Po troch mesiacoch Kvetku previezli do rehabilitačného centra v Kováčovej. Odtiaľ sa síce vrátila na vlastných nohách, stále však ešte nie je sebestačná. A tak manžel Ján nastúpil 1. mája minulý rok na materskú dovolenku. Chodí s manželkou i so synčekom k lekárke, kŕmi, prebaľuje, vstáva v noci k malému, hrá sa, prechádza, nakupuje, varí, rozpráva sa s obidvomi, pomáha pri jedle. Taký je príbeh Jána Zvaru, Otca roka 2007. „Mojim favoritom bol Jozef Polc. Je predsa ovedľa starší a skúsenejší ako ja,“ dodal skromnne Ján Zvara. To, čo robí pre svoju manželku a synčeka, nepovažuje za nič mimoriadne. „Veď som jej sľúbil aj pri oltári, že ju nikdy neopustím, ani v zdraví ani v chorobe, ani v šťastí ani v nešťastí. Tak to robím. A viem, že ona by pre mňa urobila to isté. Snažím sa jej byť oporou v každej chvíli, keď to potrebuje,“ vyznáva sa zo svojej lásky ku Kvetke Ján Zvara. A hoci im pomáha a podporuje ich celá rodina, vie celkom presne, čo by si žiadal od zlatej rybky, keby ju náhodou niekde chytil. „Zdravie nielen pre manželku, ale pre celú našu mladú rodinu, malý útulný domček v tichom prostredí, obklopený krásnou prírodou a ešte jeden zázrak. Aby manželka mohla robiť to, čo ju najviac napĺňa. Pracovať s deťmi,“ má skromné želania Ján Zvara, Otec roka 2007.