j doma nazhromaždilo množstvo pomôcok a zariadení, ktoré sú potrebné na to, aby z ľanu, rastúceho na poli, vzniklo plátno.„Keď som chodila za starými ľuďmi, aby som sa zoznámila bližšie s históriou tkania, videla som nielen krosná, ale aj ďalšie veci, ktoré museli byť v domácnostiach, aby ženy dokázali doma spracovať ľan. Tieto veci som neraz dostala do daru, no a keď sa mi ich nazhromaždilo veľa, rozhodla som si urobiť vo väčšej bunke také malé tkáčske múzeum,“ hovorí pani Otka, ako ju všetci volajú. „Nazvala som ho kúdeľná izba u starej mamy, no a bude slúžiť nielen na prehliadku pomôcok, zariadení a pozeranie výrobkov, ale aj na prácu na krosnách. Chcem, aby mali záujemcovia zo širokého okolia možnosť naučiť sa tkať na samotných krosnách a poznali proces výroby a spracovania ľanu od začiatku až po koniec.“
Oficiálneho otvorenia kúdeľnej izby sme sa zúčastnili aj my. Prítomné boli aj členky Živeny zo Žiliny, no prišli aj priatelia remeselníci z Turca. So všetkými týmito ľuďmi sa spoznala postupne ako členka tohto spolku, ktorý pracuje pri Matici slovenskej. Spoločne chodia po Slovensku na rôzne trhy, výstavy a kultúrne podujatia, kde prezentujú svoju činnosť. Otku práca pri tkáčskom stave tak zaujala, že sa rozhodla vyrábať erby miest a obcí. Samozrejme, že prvý bol ten strečniansky, na ktorom je hrad a ryba. Postupne vyrábala na požiadanie erby ďalšie a dnes ich už sú desiatky, čo zdobia úrady a domácnosti v širokom okolí. Tkaním zhotovila aj niekoľko veľkoplošných obrazov. Medzi netradičné práce, ktoré musela zvládnuť, bol veľký výtvarný a textilný projekt, ktorý realizovala pre Slovenské národné múzeum v Bratislave. Dala sa nahovoriť, že utká srsť na mamuta
v životnej veľkosti. Práca to bola mimoriadne náročná aj po fyzickej stránke a trvala niekoľko týždňov. Mamuta mohli obdivovať návštevníci múzea v Bratislave aj v Martine. Pri prehliadke kúdeľnej izby sme mohli obdivovať zariadenia, o ktorých sme nemali ani tušenia, na čo slúžili. Otka ich činnosť a funkčnosť každému ochotne vysvetlila a určite ich vysvetlí aj vám pri návšteve jej izby. Nájsť ju doma môžete takmer stále. Býva na Ulici
1. mája a v obci vás k nej usmernia všetci. Veď, kto by ich šikovnú tkáčku nepoznal.
