„Keď na korčuľovanie nie sú vyhradené nijaké špeciálne plochy, treba hľadať iné možnosti. Na týchto miestach je dobrý povrch a chodí tu málo áut, respektíve žiadne,“ povedal jeden z korčuliarov na Rajeckej ceste. Niektorí chodia jazdiť pravidelne, iní len občas. Počas našej návštevy nie-
ktorí povedali, že sú na Rajeckej ceste s kolieskovými korčuľami prvýkrát. Úsek je využívaný hlavne v podvečerných a večerných hodinách. „Sme tu prvýkrát a je to dosť dobré. Človek má k dispozícii dlhú a kvalitnú jazdnú dráhu. Iné cesty, či chodníky v Žiline nie sú veľmi použiteľné na in-line korčuľovanie,“ pokračuje korčuliarka, ktorá sa predstavila ako Darina. Na kvalitu ciest a chodníkov sa posťažovalo viac rekreačných jazdcov na kolieskových korčuliach. Takisto im vadí hustá automobilová doprava, ale aj zahusťovanie na sídliskách, ktoré tiež nepraje tomuto druhu športu. V Žiline ani v okolí nie je, podľa slov in-line korčuliarov, žiadny klub, v ktorom by sa mohli združovať, či súťažiť. Drvivá väčšina z oslovených o sebe hovorí, že sa tomuto druhu športu venujú len rekreačne, keď majú voľný čas. Mnohí sú vyrovnaní s podmienkami a terénmi, na ktorých sa u nás jazdí. Okrem Rajeckej cesty využívajú korčuliari zo Žiliny a okolia aj cestu pri Vodnom diele, rovnú cestu smerom do Strážova a iné úseky, kde sa nemusia v jednom kuse vyhýbať jamám a automobilom.
