o voľajakom koníčkovi, záľube, ktorej sa venujú celé generácie. V rodine Zelníkovcov v Čadci majú v „krvi“ trabanta a možno povedať, že je to takisto dedičné.
V súčasnosti ho vlastní Michal, no jeho mama vraví, že ich prvé auto bol práve trabant a nedajú naň dopustiť. Keď jej ratolesť prišla domov a nadšene oznámila, že za jednu výplatu si kúpila auto, hneď vedela, ktorá „bije“....
Michal Zelník sa trabantizmu venuje aktívne už siedmy rok. „Kúpil som ho v horšom stave, no podarilo sa mi ho postupne dostať do formy. Prečo práve trabant? Pretože v našej rodine bolo toto auto vždy niečo ako rodinné striebro. Keď som sa narodil, tak ho už rodičia mali. Zvykol som si naň a keď išiel trabant z domu preč, začal mi chýbať. Po pár rokoch sa mi však môj sen splnil a šiel som si pre svojho trabíka asi 200km od domu. Je to možno smiešne, ale jedna výplata mi stačila, aby som ho kúpil a aj doviezol domov. Už pár rokov sa pravidelne zúčastňujem trabantzrazov, ktoré sa konajú na Slovensku, v Čechách alebo Poľsku. Boli sme spolu v Nitre, Banskej Bystrici, Košiciach, Brne, Frýdku Místku či v Krakowe. Všetky tieto podujatia organizujú oficiálne registrované trabantkluby. V budúcnosti určite plánujeme navštíviť ďalšie zrazy v Čechách a Nemecku,“ hovorí mladý zanietenec.
Jazda trabantom mu pripadá zaujímavá už len tým, keď vidí reagovať okolie, otáčajúcich sa, prípadne mávajúcich ľudí. Od Michala sa dozvedáme aj to, že je tu ešte jedna zvláštna vec, zaužívaná medzi trabantistami, a to už dlhé roky. Keď idú na ceste oproti sebe dva trabanty, vždy sa pozdravia, zablikajú na seba, prípadne si zamávajú. Je to zábavné a u žiadnych iných motoristov vraj niečo podobné nevidel.
K jednému čadčianskemu nadšencovi sa pridali ďalší dvaja. Akademický sochár Gustáv Švábik je v súčasnosti predsedom trabantklubu v Čadci. Aj keď sme si mysleli, že má vzťah len k materiálu, z ktorého vytvára svoje diela a dáva im srdce, či k svojim dlátkam a iným pracovným nástrojom, mýlili sme sa. Aj on podľahol tomuto autíčku. Slúžilo mu už v minulosti a teraz sa k nemu opäť vrátil. „Je to pre mňa akási hračka. Ako výtvarník profesionál viem oceniť jednoduchosť, pritom funkčnosť. Dá sa rôzne upravovať a slúži až do roztrhania,“ hovorí s oduševnením v hlase. Momentálne vlastní Trabant 60l limuzínu, ktorú si zadovážil pred polrokom. Ak by ste ho teda na ceste hľadali vo voľajakej limuzíne, nepochodili by ste. Uznávaný umelec si to totiž po cestách necestách merkuje vo svojom obľúbenom autiačiku. S úsmevom spomína na jeho predchodcu, na časy, keď býval ešte v Žiline. Nuž, stalo sa, že mládenci vracajúci sa z baru mu jeho štvorkolesového tátoša pri odpúšťaní tekutín „označkovali“. No na rozdiel od svojich susedov, ktorí vlastnili vzácnejšie typy, bol však na tom dobre. Nikto mu neodtrhol stierače, či zrkadlá. Maximálne mu ho, siláci potužení ohnivým mokom, odtlačili o ulicu ďalej.
Trojicu dotvára Vlastimil Drábik z Čadce. Ten sa trabantom venuje už vyše 30 rokov. „Približne v roku 1971 som predal svoje motorky, ktorým som dovtedy venoval svoj čas a kúpil som si svojho prvého Trabanta 600. Zaujal ma na ňom práve jeho dizajn - v tej dobe moderný a najmä jeho jednoduchá údržba. Neskôr som mal viacero trabantov. V súčasnosti vlastním svojho už v poradí 17-teho „tátoša“. Pokiaľ je trabantista šikovný, dokáže si na ňom urobiť skoro všetko. Jeho jednoduchosť je priam geniálna. Veď len motor sa dá vymeniť pomalším tempom v priebehu jednej hodinky. S trabantom som prešiel tisíce kilometrov. Najďalej som bol v Taliansku a krížom-krážom som prešiel celé Československo. Príjemných zážitkov mám mnoho, stačí len spomenúť reakcie zvedavých ľudí, ktorí si auto obzerajú s otvorenými ústami, prípadne vidno ich úsmevy, keď zbadajú za jeho volantom ženu. Nepríjemný zážitok som mal, keď sme so ženou havarovali mimo cestu. Z auta zostala kopa šrotu, no nám sa okrem pár odrenín a škrabancov nestalo nič. Okoloidúci vodiči nechápali, keď videli vedľa vraku dvoch živých a zdravých ľudí. Aj preto si trabant veľmi vážim a vôbec neuvažujem o zmene. A nech si vraví každý čo chce, ja naňho nedám dopustiť,“ prezrádza nám tretí člen klubu.
Keď počúvame týchto troch zanietencov, už sa ani nepýtame na rodinných príslušníkov, ako oni chápu ich záľubu. Presvedčili sme sa, že keď je trabant v chalupe, majú ho skrátka radi všetci...
