dzajú až tri tunely. Najdlhším je Višňové, ktorý má mať dĺžku 7,5 kilometra. Ďalším je trojkilometrový tunel Ovčiarsko a tiež pripravovaný niekoľko stometrový tunel Žilina. Podľa našich informácií sa vláda v záujme toho, aby stihla avizovaný termín, rozhodla pre lacnejšiu a rýchlejšiu variantu. Teda, že sa tunel Višňové, kde je už prerazená prieskumná štôlňa, zakonzervuje a ostatné dva vypustí. Diaľnicu tak bude stavať cez Žilinu a povedľa hlavnej cesty popod Strečno. Podľa mnohých odborníkov bude takáto situácia znamenať pre región doslova dopravný kolaps.
Podľa hovorcu ministerstva dopravy Mariána Jánošíka, „nechajú tunel Višňové zakonzervovať a urobia náhradné riešenie, ktoré nie je natoľko náročné na čas a peniaze“. V budúcnosti však chcú s výstavbou aj tohto tunela pokračovať. Podľa jeho slov podrobnosti budú doťahovať na ministerstve. Vláda však takto rozdala noty.
Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS), ktorej riaditeľom je Žilinčan Igor Choma, takéto rýchle rozhodnutie vlády, prekvapilo. „Do úseku podľa pôvodného harmonogramu sme investovali už 3,5 miliardy korún. Ak by všetko išlo podľa plánu, sme schopní začať stavať začiatkom budúceho roku. Všetko je totiž pripravené, pozemky sú vysporiadané. Ak by sa ale tento variant cez tunely vypustil a išlo by sa po starých cestách, nie je pripravené vôbec nič. Nie sú to iba pozemky. Je tam aj chránené územie Národného parku Malá Fatra,“ uviedol hovorca NDS Marcel Jánošík. Podľa jeho slov v začiatkoch skúmali 17 možných variant a tunel Višňové z nich vyšiel ako najlepšie riešenie. „Keby sa to robilo inak, máme negatívne stanoviská od všetkých dotknutých organizácií, vrátane ochranárov a železníc,“ dodal hovorca NDS.
Negatívne stanovisko k plánu zakonzervovať tunel Višňové, vyjadril aj riaditeľ žilinskej pobočky Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ján Mišura. „Nesúhlasíme s takýmto riešením, pretože nie je výhodné pre Slovensko, ani pre Európsku úniu. Navrhovaný model navyše neusporí ani čas, ani peniaze. Bude to rovnako drahé, ako tunel. Ten má dĺžku 7,5 kilometra. Jeden kilometer stojí 1,5 miliardy Sk. V doline Váhu by sa na druhej strane budovalo v ťažkom teréne až 15 kilometrov. Jeden kilometer by stál 750 miliónov. Keďže je to ale dvakrát dlhšie, cena bude rovnaká. Čas by sa týmto tiež neušetril, pretože tunel je tesne pred vydaním stavebného povolenia a je pozemkovo vysporiadané. Pri druhej možnosť je treba toto všetko ešte absolvovať,“ dodal Mišura.
Žilinský dopravný urbanista Ľubomír Mateček vidí za takýmto riešením politické rozhodnutie, odporujúce exaktným záverom dlhodobo pripravovaných celoštátnych štúdií, v ktorom sa premieta vplyv banskobystrickej záujmovej skupiny. Tá chce vraj presadiť, aby prioritný diaľničný koridor nebol na Považí, ale viedol z Bratislavy do Banskej Bystrice a odtiaľ do Košíc tak, ako bol presadzovaný za čias socializmu.
„Vláda deklarovala, že diaľnica do Košíc bude vybudovaná do roku 2010, avšak okrem úseku Hričovské Podhradie – Žilina – Dubná Skala (Martin). Tento úsek by nemal byť zaradený do prednostného financovania zo zdrojov súkromno-verejného financovania, ale že sa doňho zaradí úsek z Nitry smerom na Banskú Bystricu. Ako náhradu ponúkajú postavenie juhovýchodného obchvatu Žiliny do Dubnej Skaly a potom - v nasledujúcej dekáde i diaľnice. Zostane tam však pôvodná cesta, ktorá bude rozšírená na štyri jazdné pruhy a nie diaľnica. Z technického hľadiska by si toto riešenie vyžadovalo obrovské náklady, ktoré by sa rádovo blížili k nákladom na výstavbu tunela. Sľub postaviť dočasnú alternatívnu komunikáciu a po nej i diaľnicu je z tohto pohľadu neuskutočniteľný a falošný“ hovorí Mateček.
V konečnom dôsledku sa podľa neho kontinuita diaľnice úplne preruší. Pôvodne bola naplánovaná z Hričovského Podhradia do tunela Ovčiarsko, tunel Žilina a južnou časťou mesta, poza Višňové, do tunela Višňové – Dubná Skala. Namiesto toho je ponúkaná náhrada. Takzvané dočasné alternatívne riešenie by sa napojilo na diaľničný privádzač v Strážove, pokračovalo by cez mesto po Estakáde a Ľavobrežnej, ďalej by kopírovalo trasu cesty do Kie, ale vyžiadalo by si úplne novú komunikáciu, oslobodenú od vstupov do areálu fabriky. V pokračovaní by bolo potrebné postaviť premostenie ponad Váh a vstúpiť do existujúcej cesty I/18 v Strečnianskej úžine po Dubnú Skalu.
V pásme Národného parku Malá Fatra by došlo k neprijateľnému rozšíreniu cesty na 4 jazdné pruhy. Podľa Ľubomíra Matečeka by to pre Žilinu, Martin a Považie malo fatálne nepriaznivý vplyv, okrem iného by to znamenalo, že mestské komunikácie, ktoré sú už teraz preplnené, by už v súčasnosti kapacitne nevydržali. Podľa neho negatívny vplyv na životné prostredie mesta sa prudko zvýši i ďalším nepriaznivým rozhodnutím vlády vyradiť z plánu realizácie i úseky diaľnice D3 od Strážova po Kysucké Nové Mesto. Mateček sa domnieva, že za tieto odborne nespôsobilé politické rozhodnutia – ktoré do územia mesta Žiliny navždy zafixujú diaľničný tranzit – budú v konečnom dôsledku niesť zodpovednosť súčasné vládne strany. „Dôležité však budú najbližšie konkrétne kroky volených predstaviteľov mesta Žiliny, Martina a Žilinského samosprávneho kraja. Ak obhajujú záujmy ľudí žijúcich v tomto regióne, mali by ponúkaný vládny scenár jasne odmietnuť“ hovorí Mateček.