„Zo strany našej základne, teda rybármi, nám našťastie neboli za toto obdobie nahlásené žiadne prípady mimoriadneho zhoršenia kvality vôd ani úhyn rýb,“ hovorí ichtyológ Peter Beleš zo SRZ. Rybári aj ďalej vyzývajú všetkých, ktorým záleží na vode, aby si pozorne všímali zmeny jej kvalitu a každú činnosť v korytách vodných tokov. Ako nám ďalej povedal Beleš, „vysoké teploty sa odzrkadľujú na prehrievaní vody najmä pri zníženom prietoku v korytách tokov. Jej teplota sa vyšplhala až na 24 stupňov, čo je už kritická teplota, kedy rapídne poklesne obsah kyslíka a to je nebezpečné najmä pre citlivé lososovité ryby.“ Najohrozenejšími druhmi sú pstruhy a lipne. Riziko je rovnaké v stojatých i tečúcich vodách. Pokiaľ majú stojaté vody nedostatočný prítok vody, na hladine je vytvorený vodný kvet a nachádza sa v nich väčšia koncentrácia rýb, je riziko úhynu vyššie. V tečúcich vodách, i keď majú v lete menší prietok, prebieha, vďaka prúdeniu vody, okysličovanie. Pri nich je problém zasa v nedostatočne vybudovanej kanalizácii a vo vypúšťaní odpadových vôd priamo do vodných tokov. „Niektorí naši spoluobčania majú vo zvyku vypúšťať obsah žumpy priamo do povrchových tokov. Amoniak zo splaškových vôd zo žúmp je pre ryby silne toxický. Hlavné príznaky otravy rýb amoniakom sú zvýšené podráždenie, poruchy dýchania, strata rovnováhy, výskoky nad hladinu a kŕče svaloviny. Prevládajú fázy vzrušenia, koža rýb otrávených amoniakom je svetlej farby, s množstvom vylúčeného slizu,“ hovorí Beleš. Za pravdu mu dávajú aj v Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP) v Žiline. Jej inšpektori úzko spolupracujú so Slovenským rybárskym zväzom. Pri úhyne rýb pátrajú po vinníkovi, a ak ide o dôsledok mimoriadneho zhoršenia vôd, udeľujú pokuty. Sú v pohotovosti 24 hodín denne. V prípade nahlásenia takejto udalosti od rybárov, hasičov, pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku, z obcí, či od ľudí, zostavia pracovnú skupinu a vyrážajú na miesto činu. Ukazovatele, podľa ktorých sa dá rozpoznať, že voda nie je v poriadku sú „uhynuté ryby, penenie, zmena zafarbenia, ropná škvrna či cudzorodý zápach. Ohlásiť takýto jav je povinnosťou každého občana. V tomto roku sme zaznamenali v Žilinskom kraji 4 prípady úhynu rýb,“ hovorí inšpektorka Katarína Mitringová z Odboru inšpekcie ochrany vôd SIZP v Žiline. Vďaka dobrej spolupráci najmä so SRZ sa im vo väčšine prípadov podarí objasniť príčinu úhynu a prípadne nájsť vinníka. „Keď zistíme pôvodcu a ide o podnikateľa alebo právnickú osobu, môžeme uložiť pokutu až do výšky 5 miliónov korún. Ak ide o občana, tak to odstupujeme Obvodnému úradu životného prostredia a on koná v priestupkovom konaní,“ dodala Mitringová. Ročne vznikajú kvôli úhynom rýb miliónové škody. Aj keď sa oproti minulosti vďaka čistiarňam odpadových vôd kvalita vôd zlepšila, v SRZ nie sú veľmi optimistickí a očakávajú jej postupné zhoršovanie.
Ak počas pobytu pri vode zistíte, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu jej kvality, volajte číslo havarijného telefónu inšpektorov životného prostredia 0903 770 065.
