„Teraz rastú lesné plody skôr, keďže sme svedkami veľmi teplého roka. Vďaka tomu sa sezóna zberu čučoriedok, černíc a liečivých bylín posunula o niekoľko týždňov skôr,“ hovorí Miroslav Štípala z Mykologickej poradne o hubách a liečivkách. „Najväčší výskyt tejto pochúťky je v Malej a Veľkej Fatre a na Orave. U nás je najvychytenejšie miesto pre ich zber okolie vrchu Minčol. Nájdete ich v riedkych ihličnatých lesoch a na holinách. Každý zberateľ vie, že čučoriedky a hríby obľubujú kyslé pôdy. Tie spoznáme aj vďaka rastu smrekov,“ pokračuje Štípala. Zberajú sa na domáce použitie, ale aj na priemyselné spracovanie. Široké využitie majú vo výrobe kompótov, džemov, vín, či koláčov. Mladé listy sa zas používajú na výrobu čaju. Získať väčšie množstvo týchto tmavomodrých guličiek je pracné a vyžaduje si trpezlivosť. Zberači si pomáhajú „česákmi“, ktorých používanie je zakázané, kvôli ničeniu kríkov. Na prvý pohľad je zber obľúbenej pochúťky jednoduchý. Pozor si ale treba dať na niekoľko nebezpečenstiev. „Stalo sa, že sa malé deti priotrávili jedovatým ľuľkovcom zlomocným. Ten rastie v nižšie položených oblastiach a je väčší. Hlavne deti a neskúsení zberači by si naň mali dať pozor, jeho plody sa podobajú čučoriedke,“ hovorí Štípala. Zle môže dopadnúť aj stretnutie s medveďom, pre ktorého sú dary lesa prirodzenou potravou. Do tretice si dajte pozor na miesto. Na chránených územiach národných parkov je zakázané zberať všetky lesné plody, výnimku majú iba majitelia pozemkov, ktoré sú v parku. Okrem prísady do koláčov sa v čučoriedkach črtá aj možnosť si privyrobiť. Za liter zaplatíte predavačovi 80 korún. Ten síce bez povolenia riskuje pokutu, ale záujem ľudí o tento tovar je veľký. „Chodíme na Martinky, niekedy zbierame poldňa, niekedy aj celý. Vypredáme ich behom niekoľkých hodín,“ hovoria tri usmiate ženy pri nádobách s čučoriedkami na trhovisku v Žiline. Marián Gáborík zo Stráňav prevádzkuje zber čučoriedok na profesionálnej úrovni. „Na jar som sa vrátil z práce v Španielsku a už ma to ťahalo, pozrieť sa do hôr. Viete, tam pri mori si ich moc neužijem. Vtedy je na Minčole aj tak najkrajšie, čučoriedky sú pekne rozkvitnuté a človek sa cíti hneď lepšie,“ hovorí. Tento vrch sa nachádza na hlavnom hrebeni Lúčanskej časti Malej Fatry a po svahoch je zarastený súvislými plochami Čučoriedky obyčajnej. Aj skúsení „čučoriedkári“ zažijú pri potulkách nevídané veci. „Pár rokov dozadu ma v hore prekvapil silný dážď. Našťastie vtedy ešte existoval bunker, ktorý tam počas vojny postavili partizáni. Okrem mňa tam boli ďalší dvaja chlapi z Višňového. Pršalo tak husto, že normálne sme mali vodu v topánkach. Pár metrov od nás rástol malý smrek a práve do neho z ničoho – nič uderil blesk. Od strachu sme vyskočili na rovné nohy. Bunker mal výšku maximálne 1,5 metra, a tak sme si pritom dobre udreli hlavy. Nič vážnejšieho sa nám našťastie nestalo,“ spomína Marián Gáborík. Ľudia poznajú aj liečivé účinky týchto bobúľ. Uplatňujú sa pri pomocnej liečbe cukrovky, pri zápaloch močových ciest, suché plody zastavujú hnačku, z odvaru sa robia obklady a šťava zlepšuje zrak. Používajú sa aj ako korenina na prípravu mäsa.
