Po obnovení Československa sa postupne normalizoval aj športový život. Ako prví obnovili svoju činnosť futbalisti. Na Slovensku riadil futbalové súťaže naďalej Slovenský futbalový zväz (oficiálna skratka SFS). Došlo však k úprave počtu žúp. Žilina bola zaradená do Považskej župy SFS. Najvyššou súťažou na Slovensku sa stala Krajinská divízia. Majstrovstvá župy sa hrali ako oblastné divízne súťaže. Zo Žiliny v tejto súťaži hrali: ŠK Závodie, ŠK Celulózka, ŠK Slovan a ŠK Železničiar. V lete 1945 sa uskutočnil kvalifikačný turnaj do spoločnej Československej ligovej súťaže. Družstvo ŠK Žilina bolo zaradené do stredoslovenskej oblastnej skupiny. Turnaj v tejto skupine družstvo v zostave: Bielek, Pažický, P. Beniač, Sládek, Skach, Timkanič, Čelko, Riedl, Šterbák a Šanca. Vyhralo ho a postúpilo do Československej futbalovej ligy, kde hralo aj v nasledujúcich ročníkoch. Premiérový zápas v ligovej súťaži sa uskutočnil 16. septembra 1945 v Žiline proti Ostrave. Výsledok 3:1 naznačoval, že naše mužstvo nebude do počtu. Pri nevyjasnenej otázke trénera, keď družstvo začal od začiatku viesť J. Bielek a po ňom od jari 1946 už J. Kuchyňa bolo celkové šieste miesto solídnym výsledkom. Ešte lepšie si počínalo družstvo v sezóne 1946/1947. Najskôr to bolo štvrté miesto a po vyradení SK Kladno za aféru s podplácaním poskočilo ešte o jednu priečku vyššie. Stalo sa tak najúspešnejším družstvom zo Slovenska. Sezóna 1947/1948 už tak úspešná nebola. Po výbornom štarte v jesennom kole musel ŠK Žilina po sérii neúspešných zápasov bojovať o udržanie v lige, čo sa mu deviatym miestom napokon podarilo. Na jeseň 1948 prišla reorganizácia súťaže, a tak sa liga hrala len jednokolovým systémom, aby sa mohlo prejsť na nový spôsob súťaží „jar-jeseň“. V tejto „polovičnej“ súťaži sa Žilinčanom darilo. Skončili na piatom mieste a boli opäť najlepší zo slovenských mužstiev.
