Cyklisti sú bežnou súčasťou žilinských ulíc. To je v poriadku. Horšie už je, že sú aj tam, kde nemajú čo robiť. Napríklad na chodníkoch a v peších zónach. Presne tam totiž nemajú čo hľadať. Teda, pokiaľ na svojom bicykli sedia. „Chodník je určený pre chodcov,“ vysvetľuje náčelník Mestskej polície v Žiline Stanislav Kľučka. „Chodcom sa cyklista stáva v okamihu, kedy zosadne z bicykla a tlačí ho vedľa seba.“ A vtedy môže ísť po chodníku. Dokonca aj po pešej zóne. A tou, napríklad, také Mariánske námestie určite je. Potvrdila nám to aj Anna Oravcová z oddelenia dopravy Mestského úradu a dodala: „Pešia zóna sa v Žiline ťahá od železničnej stanice po Národnej ulici, hore farskými schodmi na Mariánske námestie a do priľahlých uličiek.“ Skúste si ale sadnúť na desať minút na už spomínané Mariánske námestie. My sme si sadli. A rátali sme. Za tých desať minút námestím doslova preleteli štyria cyklisti, pomedzi chodcov ho prekľučkovalo ďalších päť a dvaja bicykle tlačili vedľa seba. Ani na Hlinkovom námestí to nebolo lepšie. V priebehu necelých piatich minút ním prešli traja cyklisti, teda približne každé dve minúty jeden. Ktorýsi z nich si to pokojne nasmeroval hore farskými schodmi. Je možné, že mnohí z nich si zákaz jazdy po pešej zóne a chodníku ani neuvedomujú. Veď ich na to neupozorňujú nijaké značky. Upozorňuje ich však na to zákon. A keď ich už na to upozorní aj mestský policajt, koledujú si o pokutu. Až do dvetisíc korún. Ešteže sú žilinskí mestskí policajti takí zhovievaví. „Tieto priestupky riešia naši policajti len upozornením,“ informoval nás náčelník Kľučka. To ale podľa neho neznamená, že niektorý z policajtov sa nerozhodne po prvýkrát udeliť aj finančnú sankciu. Dovtedy sa cyklisti môžu spoliehať na to, že policajt sa s ich prísľubom, že nabudúce sa pešej zóne či chodníku vyhnú, uspokojí. Prečo aj nie. Veď samotným chodcom cyklisti neprekážajú. Z desiatich, ktorých sme sa na to opýtali, mali výhrady len dvaja. Staršia pani s paličkou a menej pohyblivý dôchodca odkázaný na barly.
Častým argumentom cyklistov, prečo využívajú namiesto cesty chodník, je popri lenivosti obava o svoju bezpečnosť. Sťažujú sa na bezohľadných vodičov. Okrem motoristov však na nich na cestách číhajú aj dopravné hliadky. Sú síce menej nebezpečné ako autá, ale nebezpečnejšie ako mestskí policajti. Kým tí nad neduhmi cyklistov radi privrú oči, štátna polícia je nekompromisná. Žilinská policajná hovorkyňa Jana Balogová to potvrdzuje. „Pravidlá jazdy na bicykli definuje zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Podľa neho jazdiť môžu len po cestičkách pre cyklistov, po pravom okraji vozovky, prípadne po jej pravej krajnici. Po chodníku môžu len kráčať vedľa bicykla, aj to len vtedy, ak tým neohrozujú chodcov. Dopravná polícia kontroluje aj povinnú výbavu bicykla, teda brzdy, predné a zadné svetlo, oranžové odrazky na kolesách a pedáloch, červenú zadnú odrazku a zvonček. Kým za niektorú chýbajúcu časť povinnej výbavy hrozí cyklistovi pokuta do dvetisíc korún, pri jazde pod vplyvom alkoholu až desaťtisíc korún a zákaz činnosti do jedného roka.“ Znamená to, že si rok nesadne nielen na bicykel, ale ani za volant auta.
Väčšina cyklistov porušuje pri jazde ulicami Žiliny hneď niekoľko paragrafov. Ťažkú hlavu si z toho však nerobia. Prečo aj. Zdĺhavým rušným cestám sa vyhnú po chodníkoch a peších zónach, ak ich tam náhodou zastaví hliadka mestskej polície, pokojne si vypočujú ich upozornenie, že tam jazdiť nemajú. Ale tá ich pravdepodobne nezastaví, pretože vie, že je to zbytočné. Mesto by potrebovalo cyklistické chodníky. Tie, o ktorých sa hovorí nielen v zákone, ale už niekoľko rokov aj na mestskom úrade v Žiline. Žiaľ, iba hovorí.
