Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

. Na bočnom hrebeni veľkofatranskej Gaderskej doliny leží Blatnica. V južnej časti Chočských vrchov je Likava a cestu hore Považím ešte dodnes stráži Považský hrad. Kaštieľ v Bytči je jednou z mála zachovaných renesančných stavieb na Slovensku. Pôvodne na tomto mieste stál hrad s vodnou priekopou. KTO POMÔŽE ZRÚCANINÁM? S výnimkou Strečna a kaštieľa v Bytči, všetky ostatné hrady pomaly pustnú. Od roku 2003 funguje priamo na Lietavskom hrade združenie na jeho záchranu. „Ako organizácia existujeme od roku 1999. To znamená, že štyri roky sme sa snažili o nájomnú zmluvu a pochopiť vôbec zmysel tejto stavby. Museli sme si uvedomiť, že pamiatka nie je hračka, ale je to niečo, o čo sa treba starať a ak chceme robiť kvalitne a dobre, musíme si ju naštudovať. Keď pochopíte, ako „dýchajú“ múry tejto stavby, potom to môžete robiť fakt perfektne,“ hovorí Ľubomír Chobot, výkonný riaditeľ združenia na záchranu Lietavského hradu. Na stavbe pracujú väčšinou dobrovoľníci, čo je v konečnom dôsledku drobnou výhodou. Pri klasických stavebných firmách asi ťažko uvidíte robotníkov pracovať s takým elánom. Niekedy vznikne aj problém v neuvedomení si faktu, že práca na hrade je skôr reštaurátorskou činnosťou a mal by pri nej pomáhať odborník. Preto aj tu všetky zásahy do hradu konzultujú s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline. PRINCÍP ZÁCHRANY Spočíva v stabilizovaní rozpadnutých múrov, ktoré narušujú statiku. V podstate sa to delí na tri základné časti. Po prvé sú kaverny, teda diery v stenách, ktoré ostanú po vypadnutí veľkej časti muriva. Druhým problémom sú porušené klenby. Nezastrešené priestory sa začínajú skoro rozpadávať. Tretím problémom hradu je holá korunka, ktorá zateká, premŕza a postupne sa zhora rozpadá. „Posledný problém nie je až taký akútny, pretože z fotografií máme zistené, že za posledných sto rokov nastal úbytok z vrchu do jedného metra,“ rozpráva opäť Ľubomír Chobot. JASNÝ VLASTNÍK – ISTÉ PENIAZE Hrad v podstate dodnes nemá založený list vlastnícka. Existuje len vlastník pozemku a tým je lesné spoločenstvo. „Treba povedať, že ochota majiteľov pozemku k nám je viac ako dobrá. Nebyť ich, tak od roku 2003 sa tu nevykonáva žiadna činnosť. My, ako nájomcovia, nemôžeme získať veľké peniaze. Podarilo sa nám získať pár drobných, ale tie väčšinou slúžia na podporu ľudského faktoru. Ak by sme však chceli tristotisíc na hlavnú vežu, tak to nás nikto nepodporí. Musel by byť jasný vlastník, a tak my môžeme financie získavať len ako partneri iných organizácií,“ vysvetľuje Ľubomír Chobot. PREČO? Každý človek má svoje štádiá vývoja a chce niečo robiť, teda mať svoj koníček. „No a keďže my sme už preklenuli tú hranicu vysedávania v pohostinstvách a chodievania na koncerty, tak sme si začali hľadať niečo zmysluplnejšie. Nakoniec sme prišli k hradu a pomaličky sa z nás stávajú „odborníci“, ktorí už začínajú mudrovať a niečo do toho hovoriť. Samozrejme, ľudia prichádzajú a odchádzajú. Ja som tu jediný od roku 1999. Prednedávnom som si nevedel predstaviť, že by som tu nebol, pretože bezo mňa sa tu ani lístok nepohne. Dnes ma už v pohode zastúpia iní,“ povedal Ľubomír Chobot. Práca na hrade nebude hotová nikdy. Ťažko sa totiž nájde sponzor, ktorý by ho opravil do pôvodného stavu. ZAUJÍMAVOSŤ Z HISTÓRIE Zaujímavým hradným pánom bol svojhlavý rytier Mikuláš Kostka, ktorý žil v období dvoch kráľov. Prvým uhorským kráľom bol Ferdinand a druhým Ján Zápoľský. Kým oni dvaja medzi sebou bojovali, tak Kostka, ako taká pingpongová loptička, lietal medzi nimi. Vždy sa pridal tam, kde to bolo výhodnejšie. Raz, keď sa nepohodol s Ferdinandom, vyslali na Lietavu generála Turyho, aby ju dobyl. Vtedy v nej bolo najviac vojakov, okolo tristo žoldnierov. Z tohto obdobia pochádza aj dnes už neexistujúci nápis na piatej bráne, ktorý hovorí o tom, že v roku 1531 hrad nebol dobytý. V tom roku poslala Nitrianska kapitula hradnému pánovi list. V ňom stálo, že celé panstvo má odovzdať inej rodine. Mikulášov hnev si odniesol posol Ján Lukáči, ktorého nechal pred bránami ubiť na smrť. Za to ho Ferdinand odsúdil na stratu hlavy a majetkov. Nakoniec však dostal milosť a cez svoju jedinú dcéru Barboru sa dostal do rodinného zväzku so známym rodom Thurzovcov. BUDÚCNOSŤ HRADOV Nie je možno až taká zlá. Stačí, ak sa nájde zopár zanietených ľudí a môžu tu byť s nami ešte ďalšie storočia.