Písmo:A^-|A⁺ 0

ý nôž a prerezal manželke krčnú tepnu. Aj takýto príbeh ste si mohli prečítať na jednej z pätnástich figurín stojacich na Mariánskom námestí v Žiline minulý pondelok. Občianske združenie Žena v tiesni z Martina chcelo takýmto spôsobom upozorniť verejnosť na problematiku domáceho násilia. Tridsaťročnú Anitu zbil manžel iba raz. Matka dvoch detí to ohlásila na polícii. Odvtedy s ňou manžel viedol tichú domácnosť. Popritom ju neustále kontroloval a trestal. Rozvod neplánovala, chcela situáciu riešiť inak. Nestihla. V jednu noc ju manžel zastrelil. Následne aj seba. „Domáce násilie je hlavne o smrti,“ vysvetlila koordinátorka výstavy Tatiana Brnová (na snímke) zo Združenia Žena v tiesni. „V prvom rade sa preto snažíme, aby týrané ženy, ktoré sa na nás obrátia, hlavne prežili. Najmä, ak nechcú odísť od muža-tyrana, či už kvôli strachu o seba a deti alebo kvôli hanbe.“ Dvadsaťsedemročná Erika z Nových Zámkov sa nebála. Pravidelné bitky opakovane nahlasovala na polícii, podávala žiadosti o rozvod a následne ich sťahovala. Tú poslednú však nestiahla, hoci manžel i okolie na tom trvali. Odsťahovala sa aj s deťmi k rodičom. Keď políciu upozorňovala na to, že manžel sa jej vyhráža smrťou, neverili jej. Pár dní pred pojednávaním cestovala s deťmi i rodičmi v aute. Manžel sa im postavil do cesty a ženu i jej rodičov zastrelil pred očami detí. „Za dva roky fungovania nášho centra nás o pomoc požiadalo približne 600 žien z celého žilinského kraja, približne polovici z nich sme pomohli vyriešiť situáciu v ich prospech,“ objasnila Tatiana Brnová. Podľa jej skúseností, máloktorá týraná žena rieši problémy už pri prvých náznakoch manželovej násilníckej povahy. Od svojich mužov odchádzajú aj dva tri roky. „Podľa štatistík sa žena od muža pokúša odísť až devätnásťkrát, kým sa definitívne odhodlá,“ pokračuje Brnová. Dvadsaťsedemročnej Katke z Košíc, tridsaťštyriročnej žene z Trnavy, ani o päť rokov staršej Ivete zo Sládkovičova sa to nepodarilo. Katka sa neprebrala z bezvedomia po surovej bitke. Po piatich mesiacoch v kóme s opuchnutým mozgom zomrela. Iveta skonala po dvadsaťhodinovej bitke. S rozmliaždenou lebkou nemala šancu. Matke štyroch detí z Trnavy jej bývalý druh kopancom poškodil pečeň. Zomrela na vnútorné krvácanie. „Samozrejme, týraniu sa nevyhnú ani muži. Ale ženy sú obeťami v drvivej väčšine. Za tie dva roky, čo fungujeme, som sa osobne s prípadom týraného muža nestretla. V jednom z našich centier však takýto prípad zaevidovali. Nedá sa povedať, že by sa násilie viac vyskytovalo v sociálne slabších rodinách. Týrané sú aj bohaté vzdelané ženy. A taktiež tyranmi sú často dobre situovaní, vzdelaní muži,“ dodala riaditeľka martinského krízového centra. Obeťou inteligentného a vzdelaného domáceho tyrana sa stala aj Dana. Prežila. Aj bitky, aj vyhrážky. Rozhodla sa definitívne odísť, aj s dvomi deťmi. Nestihla to. Jej manžel päťročnú Dianku i 18-mesačného Milka zastrelil. Potom si sám strelil do hlavy. Na Mariánskom námestí si v pondelok ľudia zobrali niekoľko stoviek letákov s radami a telefónnym číslom krízovej linky. Ak sa vďaka nim aspoň niektorá zo žien, čeliacich domácemu násiliu, odhodlá konečne vymaniť sa spod tyranie, výstava splnila svoj účel.