jeho krásnym 103-tim narodeninám. Keďže od svojich desiatich rokov slabšie počuje, na naše otázky nám odpovedala jeho nevesta, 70-ročná Žofia Rusnáková.
Môj svokor mal ťažký život. Začalo sa to už jeho narodením – krátko predtým totiž do tla zhorel dom jeho rodičov v Dolnej Tižine, a tak ho jeho mama priviedla na svet na záhrade pod jabloňou. Podľa matriky to bolo 12. augusta, no v občianskom preukaze má uvedené o dva dni neskôr. Jeho otec sa živil stavaním chalúp, preto postavil hneď ďalšiu drevenicu. Ako desaťročnému mu však otec zomrel a o ďalších šesť rokov aj mama. Keďže zostal sám, rodičovský dom predal a odišiel do Gbelian k židom do služby. Tam mu ešte len nastali krušné časy – celé dni tvrdo robil ako paholok na gazdovstve, no jesť mu dávali iba plesnivý chlieb. Stará židovka bola veľmi lakomá, no s jej pokrstenou dcérou sa nakoniec dali do rodiny – zavolal si ju k deťom za kmotru. Prvý raz sa ženil ako
24-ročný. Vzal si Klementínu Muchovú z Krasnian, ale žili spolu len 18 mesiacov, potom zomrela na zápal pľúc. Druhú ženu Máriu Kvakovú si vzal od susedov. Mal s ňou 6 detí. Zomrela ako 68-ročná a odvtedy je vdovec. K dnešnému dňu má už 19 vnúčat, 37 pravnúčat a 8 prapravnúčat, z nich Grétka Grenčíková má len dva mesiace. Potomkov má roztrúsených po svete, no kto mohol, prišiel mu teraz zagratulovať. Je to pekné, ak sa niekto dožije takéhoto požehnaného veku. Ale asi má tuhý korienok – jeho dve sestry sa dožili tiež okolo 90 rokov a jeho stará mama, ktorá bola pôrodnou babiculou, zomrela ako 105-ročná. Mal veľa sily a roboty sa veru nebál. Po službe pracoval 35 rokov ako robotník na píle vo Varíne a na dôchodku ešte päť rokov robil kuriča. Izbu má na poschodí, a hoci by mohol bývať aj na prízemí, nedá si povedať a radšej chodí po tých schodoch hore–dole. A keby len to, aj keď máme ústredné kúrenie, on si tam kúri pieckou a sám vláči hore polienka. Ešte nedávno si zašiel sám aj do obchodu, ale už ho nepúšťame, veď mu má kto nakúpiť. Keď je pekne, sedáva pri dome na lavičke. O čo menej chodí medzi ľudí, o to je zvedavejší a neustále sa na niečo vypytuje. Keď mal desať rokov, spadol a odvtedy slabo počuje. Niekedy ma aj hrdlo bolí, keď mu musím dlhšie kričať do ucha. Zaujímajú ho všetky výdobytky techniky, nové bicykle, kolieskové korčule, automatická práčka. Nechápe, kedy perieme, keď nás nevidí chodiť s prádlom na potok. Keď sme ho kamerovali, nemohol sa na seba vynadívať v televízii. Pred ňou by vydržal sedieť celé hodiny. Ale rád aj číta, keď kúpim Žilinské noviny, prvý si ich prečíta on. A pre seba si pospevuje pesničky, čo spieval ešte v detstve, keď pásol kravy. Ten svoj dlhý vek si asi vymodlil, je veľmi nábožný. Striedmo sa stravuje a ráno si dá nalačno, ako asi všetci storoční ľudia, životabudič - kalištek pálenky, momentálne mu chutí malinovica. Je zaujímavé, že na smrť vôbec nepomýšľa. I keď sa mu už všetci rovesníci dávno pominuli, on nikdy nemal pohrebné reči, naopak, ešte plánuje, najradšej by išiel rezať drevo a jeho častá veta je „keď budem starší.“ Môj svokor si teda ide dôchodok užiť ako málokto iný.