Síce Bratislavčanka, ale za svojho pôsobenia na projektovom ústave kultúry vykonala niekoľko pamiatkových výskumov v Žiline.
Ako oponent bola prizývaná k riešeniu Mariánskeho námestia a odbornými argumentmi bojovala proti neodborným zásahom a aj proti zbúraniu starého weinwurmu. V stredu bude hosťom Pamiatkárskeho života Žiliny. Zhovárali sme sa s historičkou umenia a architektúry
z Fakulty architektúry STU Magdalénou Kvasnicovou (na snímke).
Aká je podľa vášho názoru úroveň starostlivosti o pamiatky v Žiline a na Slovensku?
Súčasná situácia pamiatkovej starostlivosti odzrkadľuje postavenie kultúry v prioritách súčasnej spoločnosti, ktorá je finančne podvyživená. Susedným krajinám môžeme závidieť nielen veľkorysejšie finančné dotácie na obnovu kultúrneho dedičstva, ale aj uvedomelejší vzťah verejnosti k vlastnej minulosti. Verejnosť pozitívne vníma, že sa historické jadro Žiliny, tak ako vo väčšine slovenských miest, od začiatku deväťdesiatych rokov postupne obnovuje a ožíva. Na prvý pohľad je teda všetko OK. Problém je v tom, že mnohé domy sa neopravili, ale celé prebudovali za cenu straty pôvodných pamiatkových hodnôt. V snahe „vynoviť dom“ sa odstraňujú originálne detaily a nahradzujú pseudohistorizujúcimi napodobeninami. Slovo „rekonštrukcia“ je tu na pravom mieste, lebo vskutku z niektorých pôvodných domov na námestí nezostal kameň na kameni a boli „znovu konštruované„ od základov ako nepodarená pripomienka, kedysi hodnotného originálu. Takúto manipuláciu s minulosťou si síce laický pozorovateľ začne uvedomovať, až keď pseudohistorizujúca atrapa dosiahne hranicu dobrého vkusu, ale odborník si je vedomý nenahraditeľnej straty originality pamiatky. Niečo podobné sa udialo s niektorými domami žilinského námestia. Unikátom v slovenských pomeroch bolo odstránenie funkcionalistického objektu bývalej Legiobanky od významného avantgardného architekta Fridricha Weinwurma a jej nahradenie novostavbou evokujúcou architektúru troch zaniknutých samostatných meštianskych domov.
Prečo je dobré zaoberať sa pamiatkami v meste?
Pamiatky sú vizitkou mesta. Architektonické a výtvarné pamiatky spolu vytvárajú vizuálnu podobu mesta. Sú zdrojom jeho kultúrnej identity a jedinečnosti, akceptovanej každým členom mestskej komunity. Poskytujú pocit zakotvenia, pocit domova. Podľa siluety farského kostola alebo hradnej zrúcaniny nad mestom, či obcou, môžete spoľahlivo identifikovať miesto, kde sa práve nachádzate. Čo by bola Bratislava bez Bratislavského hradu? A Žilina bez zoskupenia veží zvonice a farského kostola? Z farského kostola môžete vyčítať dejiny obce a celej komunity, jej hviezdne hodiny i dobu úpadku. Všetko je tam zapísané. Pamiatky môžu byť aj zdrojom ekonomického bohatstva mesta, pretože zažívame celosvetový boom kultúrneho turizmu a architektonické pamiatky sú často hlavným dôvodom a lákadlom, prečo sa rozhodne niekto danú lokalitu navštíviť.
Aké sú podľa vás v súčasnosti najcennejšie pamiatky v Žiline?
Okrem všeobecne známych, teda zámku v Budatíne a románskeho Kostola sv. Štefana v Žiline – Závodí, jedinečný v slovenských pomeroch je zachovaný stredoveký urbanizmus historického jadra s centrálnym Mariánskym námestím, s povestnými žilinskými „laubňami“ a pravidelnou sieťou ulíc. Ten bol aj najdôležitejším argumentom, prečo vyhlásili v roku 1987 jadro mesta za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Dôležité sú aj sakrálne pamiatky, najmä františkánsky kostol s pozoruhodným barokovým mobiliárom a renesančné a barokové meštianske domy na námestí a v priľahlých uličkách, so svetlíkovými schodiskovými sieňami z poslednej tretiny 19. storočia. Nájdu sa medzi nimi aj zaujímavé ukážky eklektickej a secesnej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia, v podobe nájomných domov, záhradných víl, napríklad v Sade SNP a inde. Dovolím si tvrdiť, že „žilinská secesia“ tvorí samostatný kultúrny fenomén v stavebných dejinách mesta. Paradoxne však postupujúce prestavby ničia pamiatkové hodnoty a štýlovú autenticitu týchto domov. Žilina vlastní aj skvelé ukážky modernej a funkcionalistickej architektúry – svedkov búrlivého hospodárskeho vývoja medzivojnových rokov. Európsky význam dosahuje budova bývalej synagógy, dielo jedného z hlavných protagonistov európskej architektonickej moderny Petra Behrensa.
Kto by sa mal podľa vás o pamiatky starať?
Samozrejme, vlastník pod odborným dohľadom príslušnej pamiatkovej inštitúcie. Pamiatka je predsa jeho majetkom. Najlepšou ochranou každej pamiatky je jej pravidelná údržba. Vtedy nie sú potrebné veľké a radikálne zásahy a je to najlacnejšie. Problém je však ten, že vlastník má o využívaní pamiatky často inú predstavu ako odborník pamiatkar. Čo považuje odborník za hodnotu pamiatky, majiteľ považuje za hanbu- napríklad hodnotu veku, patiny ukrytej v starých štýlových dverách, okne, mreži, či schodenej kamennej dlažbe. Odborné príkazy a nariadenia zo strany pamiatkového úradu, ktoré by mali pamiatku chrániť, vnímajú majitelia ako obmedzovanie osobnej slobody. Ako presvedčiť vlastníka, že je aj v jeho záujme a nielen vo verejnom záujme štátu či mesta, zachovať autentickú podobu konkrétnej architektonickej pamiatky bez utilitárnych zásahov do jej hmotnej substancie? Obrovský problém v súčasnosti je, napríklad hromadná výmena pôvodných okien na architektonických pamiatkach za nové z umelej hmoty. Ľudia tak riešia náklady na spotrebu tepla, ale nevnímajú zničenie pôvodného štýlového výrazu historických fasád. Pragmatické dôvody víťazia nad estetickými, resp. kultúrnymi.
Kde na to vziať peniaze?
Štát by mal pomôcť finančnou dotáciou tam, kde verejný záujem na ochranu pamiatky núti vlastníka rešpektovať prísne kritéria pamiatkovej obnovy. Zdá sa, že cesta daňových úľav pri obnove architektonických pamiatok je zatiaľ nepriechodná. Donedávna na podporu projektov obnovy fungoval štátny fond Pro Slovakia. Dnes možno žiadať o finančnú dotáciu v rámci programu MK SR Obnovme si svoj dom. Nové možnosti získania finančných prostriedkov na podporu projektov umožnil náš vstup do Európskej únie. V západnej Európe sa osvedčila aj spolupráca regionálnej a komunálnej samosprávy s regionálnou resp. miestnou komunitou podnikateľov a občianskymi združeniami.
