Písmo:A^-|A⁺00

Administratívnym zásahom prišli niektoré mužstvá, bez ohľadu na predošlé výsledky, o účasť na celoštátnych majstrovstvách. Medzi nimi aj Sokol Slovena Žilina, ktorá od 1. januára 1953 v duchu nového zákona prijala názov Iskra Slovena Žilina. V nasledujúcej sezóne štartovalo družstvo v B-skupine celoštátnej moravskoslovenskej súťaži. V jednokolovej súťaži obsadilo družstvo prvé miesto. Po roku si teda pod vedením A. Bartosiewicza v zostave: Kosiba, Šterbák, Jankovič, Kľučiar, Németh, Stalmašek, Šubrt, Kocík, Ganczner, Zachar, Blaško, Urbanič a Pavlovský vybojovalo opäť účasť na Majstrovstvách republiky. V najvyššej súťaži v roku 1954 dosiahlo na ôsme miesto. Rok 1955 nezačal pre družstvo dobre, ale po získaní reprezentanta Pažického sa podarilo najvyššiu súťaž nielen udržať, ale aj dostať sa na konečné deviate miesto. V nižších súťažiach štartovali v tomto období futbalové oddiely telovýchovných jednôt Dynamo, Lokomotíva, Tatran, Iskra Slovena B, Červená hviezda (ČH) a Domu armády (DA). DYNAMO ŽILINA (1956 - 1963) Administratívny systém riadenia telovýchovy sa v krátkom čase stal predmetom kritiky, a preto sa v roku 1956 rozhodlo v telovýchovnom hnutí pre návrat k systému Jednotnej dobrovoľnej telovýchovnej organizácie. Ešte v tom istom roku došlo k zmene najvyšších súťaží, keď Majstrovstvá krajiny nahradila 1. liga a celoštátnu súťaž 2. liga. Sektorová roztrieštenosť sa prejavovala nielen v nedostatku hráčskeho potenciálu, ale aj v príprave nasledujúcej generácie. Východisko sa v Žiline hľadalo v zlúčení dvoch najväčších telovýchovných jednôt, Iskry a Dynama. Zlúčenie sa uskutočnilo 22. marca 1956. Jarnú časť začali futbalisti ako Iskra Žilina a dokončili ako Dynamo Žilina. No ani táto zmena nepomohla a družstvo zostúpilo do B-skupiny 2. ligy. Po sezóne 1957/1958, v ktorej sa súťaž hrala trojkolovo, sa družstvo pod vedením A. Bartosiewicza v zostave Belluš, Rufus, Holeš, Pažický, Kopčan, Sága, Pagáč, Šmárik, Timkanič, Urbanič, Medveď, Palivec, Marušin, Jakubčík, Mravec, Stalmašek, Lazár, Kavka, Igaz, Babík, Horváth a Dávid vrátilo do najvyššej súťaže. Napriek tomu, že družstvo skončilo v sezóne 1958/1959 zásluhou lepšieho skóre na 13. mieste, rozhodovalo podľa uznesenia futbalového zväzu pri rovnosti bodov vzájomné stretnutia. Ďalšiu sezónu 1959/1960 hralo družstvo opäť v B-skupine 2. ligy, v ktorej sa umiestnilo na 2. mieste a príslušnosť v II. lige si zopakovalo aj v nasledujúcej sezóne, tentoraz v C-skupine. V ročníku 1960/1961 hralo družstvo s pevným cieľom návratu do najvyššej súťaže, čo sa mu pod vedením nového trénera J. Kľučiara v pozmenenej zostave, v ktorej hrali Rufus, Holeš, Urbanič, Kopčan, Medveď, Sága, Marušin, Hančin, Pisárik, Jakubčík, Horváth, Dávid, Mravec, Ondák, Majerčík, Bielik, Palivec, Dubiel, Váňa, Srbecký, Janiga, Prybilinec a Pažický napokon podarilo. V nasledujúcej ligovej sezóne 1961/1962 však opakovaná výmena trénera družstvu neprospela a po 11. mieste nasledoval zostup do C-skupiny 2. ligy. Svoju úlohu zohrala opäť smola. Pri rovnosti bodov rozhodovali o treťom zostupujúcom opäť vzájomné zápasy. Tie mali Žilinčania so Spartakom Praha Sokolovo vyrovnané. Rozhodoval tretí zápas na neutrálnej pôde. V Brne napokon Žilina prehrala 0:2. V 2. lige sa v sezóne 1962/1963 naše družstvo snažilo o opätovný návrat do najvyššej súťaže. Nad jeho sily sa však ukázalo družstvo z východu VSŽ Košice. Družstvá, ktoré boli založené v predošlom administratívnym spôsobom období bez adekvátnych podmienok, ukončili činnosť, a tak môžeme v tomto období zaregistrovať len družstvá Dynama Žilina B, VTJ Dukla a Slávia VŠD.