sú, podľa obyvateľov susedného domu, opustené, hladné a navyše majú sklony zabijakov.
Na spomínané psy sme sa boli pozrieť. Boli tri a ako na truc mali práve priateľskú náladu. Natešene nás privítali, krútiac chvostami ako o život, očakávajúc, čo dobré sme im priniesli. Ako zabijaci teda nevyzerali. Avšak z omylu nás vyviedla pani z vedľajšieho domu. ,,Nedávno roztrhali mačku. Tri dni bola na dvore, kým ju prišiel ich majiteľ upratať. A predtým dohrýzli jedného spomedzi seba. Takého staršieho, čierneho,” vysvetľuje staršia pani. Oslovili sme teda majiteľa psov. ,,Áno priznávam, že dva z nich sú dosť ostré. Toho psa som tam zavrel s nimi a oni sa zachovali tak, ako sa zachovali. Neprijali ho. To sa stáva,” bránil sa podnikateľ a majiteľ autoservisu v Žiline. A priznal aj ďalší útok. ,,Raz sa pokúsil preliezť plot chlapec od susedov a psy ho pohrýzli. Bola tu aj mestská polícia a všetko je riadne zaznamenané. Problémy z toho neboli, lebo psy sú riadne zaočkované. Mohol si za to sám, nemal liezť na cudzí pozemok. Psy tam mám práve pre takéto prípady. Na polícii som už podal niekoľko trestných oznámení na susedov, pretože mi môj majetok neustále poškodzovali.” Ďaľším kameňom úrazu je spoločný plot. Starý a niekoľkokrát prederavený. ,,Máme malé deti a bojíme sa, že cez plot prestrčia rúčky a psy ich dohryzú, “ hovorí opäť pani z vedľajšieho domu. Priznáva ale, že majiteľ psov jej prisľúbil, že plot opraví. Ten naopak povedal, že plot si majú dať doporiadku susedia. Veď má už 35 rokov, celý je prehrdzavený, bolo by načase. A poprel aj ďalšie obvinenie, že sa o psov poriadne nestará, málo ich kŕmi a sú sústavne hladné a opustené. Tak sa to aspoň javí susede, ktorá psov prikrmuje. ,,Sú takí hladní, že zožerú aj zemiaky a suchý chlieb. Vrecia s granulami majú, ale nažrať dostanú len raz za tri dni,” ukazuje nám prázdnu misku. ,,Nie je to pravda. Psov kŕmim každý deň a neskučia preto, že sú opustené. Chodím tam každý deň, niekedy aj viackrát,” vyvracia obvinenie majiteľ psov.
,,V najbližšej dobe sa chystám dom rekonštruovať, takže tam budem ešte častejšie. Zvedavý som, čo si potom vymyslia. Podľa mňa ide o recipročné správanie za to, že som na nich podal tie oznámenia. Sú to psy zachránené z ulice. V Žiline nemáme útulok a ja som ich prichýlil.” Kde je teda pravda? To je posúdiť naozaj ťažké. Pravdou ale je, že obyvatelia Moyzesovej ulice doposiaľ nevyužili ani jeden z legálnych prostriedkov, ako sa s ,,krivdou” vysporiadať. Možností majú viacero. V prvom rade by sa mali obrátiť na mestskú políciu. Občiansky zákonník totiž hovorí, že vlastník veci, teda majiteľ psov, sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeraným pomerom obťažoval susedov. Vec by sa teda riešila ako susedský spor v priestupkovom konaní. Ak by to nezabralo, občianske právo im umožňuje podať žalobu na majiteľa psov. Úspech v súdnom konaní však nie je zaručený. Nespokojní susedia by museli dokázať, že ich psy naozaj neprimerane obťažujú. Súd by ale v takomto prípade mohol nariadiť odstránenie psov. No a ak majú pocit, že o psy nie je dostatočne postarané a že tým trpia, môžu sa obrátiť na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Žiline. Tá prípad prešetrí, avšak náklady, ktoré jej pritom vzniknú, hradí sťažovateľ.
