Stromy mlčia aj v Terchovej
Veľký milovník prírody, obdivovateľ samorastov a básnik v jednej osobe, 33-ročný Žilinčan Miro Tonhajzer, zorganizoval v poradí už piatu výstavu svojich samorastov. O jeho peknej záľube sme už pred časom písali, preto sme sa ho spýtali, ako sa odvtedy zme
10. sep 2007 o 0:00 (ms)
nil jeho vzťah k prírode. „Bývam síce v mestskom paneláku, ale som chalan z dediny a najlepšie sa cítim v lese. Kvôli mojej záľube však často navštevujem aj to, čo z lesa zostalo, či už ľudským pričinením – ťažobné rúbane, alebo po vyčíňaní vetra – kalamitné miesta. Vyzbrojený sekerkou, pílkou a nožíkom jastrím po suchých, zaujímavo dokrútených koreňoch, pníkoch, ktoré si odnášam domov a obnažujem ich dovtedy ukrytú krásu. Mojim úmyslom je čo najmenej zasahovať do ich tvaru - iba ich očistím z kôry, nalakujem a nanajvýš ich zapiľujem, aby stáli,“ vyznal sa nám Miro. Pred rokom vytvoril aj vlastnú webovú stránku www.samorasty.sk, kde sa môžu záujemcovia dočítať všeličo o tejto oblasti a vidieť krásne nálezy samorastov nielen jeho, ale i ďalších zberateľov. „Teší ma, že táto stránka je pomerne často navštevovaná. Doteraz som vypátral dvanástich podobných nadšencov. Niektorí majú stovky samorastov a špecializujú sa na postavy, zvieratá, písmená a podobne. Je príjemné stretnúť sa s človekom, ktorý má podobnú záľubu. Odovzdávame si navzájom skúsenosti a ktovie, možno raz vydáme aj knihu. Bude nielen o samorastoch, ale vôbec o prírode a našom vzťahu k nej,“ sníva. Po výstavách v Žiline, Tvrdošíne, Čiernom Balogu a Bratislave budeme môcť tieto čarokrásne výtvory prírody vidieť v Terchovej, a to v dňoch od 15. septembra do 15. októbra. Samorasty budú umiestnené v expozícií Považského múzea pri obecnom úrade. Vítaní sú najmä detskí návštevníci, ktorým môže výstava pomôcť spoznať krásu prírody aj podľa iných kritérií, ako boli možno doteraz zvyknutí. „Na predchádzajúcich výstavách som zistil, že o samorasty sa ľudia zaujímali aj v minulosti. Vtedy ich však vyhľadávali skôr z praktických dôvodov. Rôzne hrčaté a dokrútené časti stromov sa využívali pri výrobe náčinia a náradia, ako boli sanice, pluhy, háky či vešiaky. Aj dnes z nich niektorí vyrábajú svietniky, lustre, prípadne stojany, ale to nie je môj štýl.“ Zaujímalo nás, kde sú jeho samorasty, keď nie sú práve na výstave. „Uložené ich mám u kamaráta v garáži. Rád by som ale našiel pre ne dôstojnejšie miesto. Dobre by sa vynímali, napríklad, v nejakom výklade obchodu,“ predstavuje si. Samorasty zberá už šiesty rok. Jeho výstava má názov O čom stromy mlčia. „Už viete, o čom stromy mlčia?“ spýtali sme sa ho. „Tak to keby som zistil, prestanem chodiť do hory,“ povedal nám s úsmevom Miro na rozlúčku.
