Téma nemusela zaujať každého, ale súčasná alarmujúca dopravná situácia mesta, či chceme alebo nie, sa týka nás všetkých, bezohľadu či sme jej priamymi účastníkmi alebo „len“ nemotoristickými obyvateľmi mesta. Dopravný systém každého sídla je, obrazne povedané, nielen jeho nervovou sústavou, ale aj cievnym systémom a krvným riečišťom mesta. Pokiaľ táto sústava funguje hladko a plynule, tak aj zložitý organizmus mesta, funguje rovnako, ak nie, tak jeho obyvatelia zažívajú také kolapsové situácie v doprave, aké opakovane zažívame v našom meste. Základom každého zdravého a plánovitého rozvoja sídla by mal byť odborníkmi spracovaný a mestom schválený územný plán mesta, ktorý je v laickom vyjadrení záväznou dohodou medzi vedením mesta a väčšinou jeho obyvateľov
o tom, ako sa bude mesto v horizonte dlhšieho časového hľadiska optimálne vyvíjať.
Nielen preto, aby každý obyvateľ vedel, že ak si kúpi v danej lokalite pozemok či nehnuteľnosť, čo sa v jeho blízkosti môže v budúcnosti realizovať, ale hlavne preto, aby sa všetky funkčné zložky mesta mohli rovnomerne rozvíjať v záujme fungovania mesta ako celku. Mesto Žilina za bývalého vedenia primátora Jána Slotu nemalo žiadny nový územný plán, presnejšie povedané nemalo záujem mať takýto dokument, pretože len v takýchto „kalných vodách“ sa bývalému pánovi primátorovi a jeho vybranej klientele dobre lovilo. Stačilo pritom len tak málo, aby mesto pod jeho vedením dodržiavalo základnú urbanistickú koncepciu posledného platného územného plánu, čím by sme dnes ani v doprave nemali také problémy, aké v súčasnosti v našom meste máme. Práve toho územného plánu, ktorý nazval pán Slota verejne socialistickým dokumentom a jeho autora plesnivým ded-
kom, len preto, aby mohol sám na mape mesta ukazovať, kde sa majú realizovať zámery dopredu dohodnuté za čalúnenými dverami jeho kancelárie. Zámery, ktoré neboli dopredu prejednané v odborných komisiách mesta tak, aby bolo možné poukázať aj na ich negatívny dopad nielen na dopravnú situáciu mesta. Objektívne je možné konštatovať, že enormný nárast dopravy dnes ovplyvňuje život vo vyspelých krajinách celého sveta. Čeliť týmto negatívnym dopadom stále silnejúcej intenzity dopravy môžu len vtedy, ak si ich vedenie uvedomí, že optimálny dopravný skelet mesta sa musí formovať aj na 100 rokov jeho budúcej existencie.
V období primátorovania Jána Slotu, v dotyku s centrom mesta, boli v rozpore s pôvodnou koncepciou územného plánu mesta realizované viaceré zariadenia veľkoobchodných centier nadmestského - regionálneho významu, ktoré negatívnym spôsobom zasiahli predovšetkým do dopravnej situácie mesta. V civilizovaných krajinách sú takéto zariadenia, určené pre prístup návštevníkov ich vozidlami, alebo MHD umiestňované výhradne na okrajoch miest, v lokalitách s dobrým dopravným napojením. Ak sa takéto zariadenia umiestňujú aj v mestách, platia striktné podmienky pre riešenie dopravy potrebnej pre zákazníkov a obsluhu spôsobom, aby táto nezaťažovala vnútorný komunikačný systém miest. V Žiline ale tomu tak nie je, väčšina z nich je dopravne napojená na komunikáciu Ul. V. Spanyola v pokračovaní smerom severným na Ul. vysokoškolákov. Tento stav pôsobí už dnes neriešiteľné situácie v dopravnej obsluhe so všetkými negatívami, ako sú dopravné zápchy, zvýšená nehodovosť a pod. V dopravných špičkách sa na tejto radiále vytvárajú neprejazdné miesta. Pripravovaná realizácia ďalšieho veľkoobchodného zariadenia AUPARK-u vo väzbe aj na Spanyolovu ulicu spôsobí nielen jej ďalšie zhoršenie, ale negatívne zasiahne do dopravnej situácie celého mesta. To všetko v situácii, keď sa časť komunikačnej siete mesta stane v najbližších rokoch, vďaka nerealizovanej diaľnici v okolí Žiliny, časťou enormne dopravne zaťaženej diaľničnej siete.
Negatívnej situácii by určite pomohla sieť navrhovaných peších a cyklistických trás, ako pokračovanie súčasnej pešej zóny, ktoré by tak vytvorili ucelenú pešiu zónu, ktorou by sa mohol chodec dostať bezpečne mimo preťažených dopravných trás z centra mesta za 20 minút do hlavných obytných zón mesta. Stačí nám nahliadnuť do pôvodného územného plánu a vieme si tak predstaviť úplne iné mesto, mesto peších a cyklistov, ktoré by nám závidelo možno celé Slovensko. To by ale muselo mať na svojom čele počas predchá-
dzajúcich 16 rokov kultivovaného primátora. Dúfam, že táto etapa vývoja mesta je už nenávratne za nami.
Autor: Dušan Maňák, architekt v slobodnom povolaní, poslanec MZ v Žiline
