Záchytka v Žiline prestala fungovať v deväťdesiatych rokoch. Kým sa tak stalo, slúžila na to, aby občan, ktorý to prehnal s množstvom vypitého alkoholu a „vyvádzal“, v bezpečí záchytnej izby vytriezvel. Ráno mu za noc, strávenú v čistej posteli pod dozorom lekára, predložili účet. V súčasnosti takíto ľudia končia v rukách mestskej polície. Tá ich
k lekárovi dopraví len v prípade, že sú zranení alebo sa nachádzajú v bezvedomí. „V prípade, že nám dovezú človeka pod vplyvom alkoholu v bezvedomí alebo s inými zdravotnými ťažkosťami, sme povinní poskytnúť mu lekársku starostlivosť. V žiadnom prípade však naše oddelenie nenahrádza záchytku, ako sa často mylne domnieva verejnosť,“ vysvetlil primár Interného oddelenia v žilinskej Nemocnici s poliklinikou Vladimír Spišák. V prípade, že je opitý jedinec len neukáznený, skončí na oddelení mestskej alebo štátnej polície podľa toho, akého priestupku sa pritom dopustil. „My sa ho snažíme na mieste legitimovať a dostať ho, ak nie je agresívny, v bezpečí domov. Ak sa s ním nedá komunikovať, zotrvá na oddelení, kým nevytriezvie a potom ho riešime buď my, alebo ho predáme štátnej polícii,“ informoval náčelník Mestskej polície v Žiline Stanislav Kľučka.
Protialkoholickú záchytnú izbu v meste by privítal. Uvedomuje si však, že nie je jednoduché takéto zariadenie zriadiť. Uvedomujú si to aj primátori K8, ktorí sa na rokovaní dohodli, že iniciujú zmenu legislatívy, aby boli záchytky vyňaté zo zdravotníckych zariadení. V takom prípade by na záchytke nemusel byť k dispozícii zdravotnícky personál ani lekár. Primátori sa zhodli aj na tom, že účet za pobyt na záchytke by mal byť rozhodne vyšší ako stanovených 600 korún. Opilec by tak okrem účtu za alkohol zaplatil za vytriezvenie až do troch tisíc korún.
V Žiline však ľuďom pod vplyvom alkoholu takéto riziko nehrozí. „Mesto Žilina o zriadení protialkoholickej záchytnej izby zatiaľ neuvažuje, nepovažuje to za nutnosť,“ skonštatoval hovorca mesta Martin Barčík.
