Každá významná inštitúcia má stratégiu alebo koncepciu rozvoja svojich oblastí, v ktorých vyvíja činnosť. V koncepcii pomenuje zdroje, ciele a nástroje na dosiahnutie týchto cieľov, urobí analýzu a navrhne riešenia v podobe konkrétnych plánov. „Žilinský samosprávny kraj prijal Koncepciu rozvoja kultúry ešte v roku 2003. Zameraná bola prioritne na analýzu a rozvoj 23 kultúrnych organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti,“ vysvetlil vedúci Odboru kultúry ŽSK Peter Ničík potrebu ďalšieho materiálu. Podľa neho totiž kultúrne organizácie nie sú jediným nástrojom kultúrnej politiky kraja. „Preto v uplynulých troch rokoch odbor kultúry v spolupráci s Nadáciou Centrum súčasného umenia realizoval projekt Kultúrna politika od A po Ž. Od Amsterdamu po Žilinu, ktorého jedným z najdôležitejších výstupov bolo vytvorenie novej stratégie rozvoja kultúry v Žilinskom kraji,“ dodal Ničík. V dokumente sú uvedené okrem zefektívnenia činnosti kultúrnych organizácií ďalšie nástroje ako splniť hlavný cieľ, teda zvýšiť kvalitu života ľudí v Žilinskom kraji a vytvoriť lepšie podmienky na rozvoj kultúry v obciach a mestách pre čo najväčší počet užívateľov kultúry.
Viac peňazí, vyššia úroveň
„V januári vznikne nový grantový systém na podporu kultúry, ktorý bude disponovať 5 miliónmi korún. Vznikne aj nová služba pre verejnosť, ktorá bude obsahovať najbohatšiu a najaktuálnejšiu elektronickú ponuku kultúrneho programu Žilinského kraja. Osadíme cestné infotabule pri významných kultúrnych pamiatkach,“ objasnil Ničík niektoré z riešení na zlepšenie podmienok kultúry v kraji. „Pripravujeme tiež investičné projekty za viac ako pol miliardy korún na obnovu národných kultúrnych pamiatok a objektov zaujímavých pre turizmus. Financovať by to mali hlavne európske fondy,“ dodal. Reformou by mala prejsť aj právna forma kultúrnych inštitúcií, ktoré sú v súčasnosti príspevkovými organizáciami ŽSK. Tie, ktorých vlastné finančné zdroje prevyšujú 50% svojho rozpočtu, však nemôžu byť podľa zákona príspevkovými. Pritom ich financovanie je už v súčasnosti viaczdrojové a dokázalo by stanovených 50 % poľahky prekročiť. „Ďalšími výhodami inej právnej formy by malo byť ľahšie získavanie finančných zdrojov, viac slobody, menej byrokracie, ale aj viac zodpovednosti samotnej organizácie za získavanie financií, možnosť dynamickejšieho rozvoja, lepšia flexibilita a konkurencie schopnosť,“ podotkol Ničík.
ROS-ky po novom
Regionálne osvetové strediská získajú nový názov. Budú to Regionálne kultúrne strediská. Zmeniť sa má aj ich obsah. „Chceme skvalitniť a zefektívniť prácu všetkých našich kultúrnych organizácií prostredníctvom kvalitnejších kultúrnych podujatí, propagačných materiálov a tlačových správ, vytvorenia konkurenčného prostredia, outsourcingu, vzdelávania, lepšieho využitia majetku ŽSK, vyšších platov pre pracovníkov kultúry, nižšieho počtu interných zamestnancov, lepšieho využívania dobrovoľníckej práce, väčšieho využívania iných finančných zdrojov, ako je zdroj ŽSK a podobne,“ vyratúva Ničík. „Tu však musím povedať, že naše kultúrne organizácie realizujú v ŽSK viac ako 150 kultúrnych podujatí mesačne a mnohé z nich sú už teraz veľmi kvalitné.“ Zlepšiť sa ešte podľa neho dá dostupnosť kultúry, teda aj to, aby sa informácie o kultúrnom dianí dostali k čo najširšiemu okruhu ľudí. ROS-ky by mali byť zároveň akousi databázou kultúry v regióne, od kultúrnych programov a akcií, cez lídrov kultúry a významných jednotlivcov (i neprofesionálnych) či kolektívy až po hmotné a nehmotné dedičstvo, artefakty, tradície i, napríklad, úctu k ľuďom. To všetko aj v digitálnej forme.
Rada kultúry ŽSK
Jedným z bodov schválenej stratégie rozvoja kultúry v ŽSK je aj založenie Rady kultúry. „Členovia Rady kultúry ŽSK, by mali, ako poradný orgán ŽSK odborne pomáhať pri evaluácii stratégie rozvoja kultúry ŽSK, teda pri monitorovaní a vyhodnocovaní konkrétnych riešení napĺňajúcich stratégiu,“ vysvetlil Ničík ďalší zo zámerov. Rada by mala začať fungovať ešte do konca tohto roka. Pod správou ŽSK je viacero žilinských kultúrnych ustanovizní. Vyšší územný celok spravuje priamo v Žiline Považské múzeum, Považskú galériu, Bábkové divadlo, Žilinskú knižnicu, Hvezdáreň a Regionálne osvetové stredisko. Kultúrne ustanovizne pod správou ŽSK spolupracujú pri šírení kultúry medzi obyvateľstvom s mestami a obcami. Vlani, napríklad, so Žilinou i Rajcom, kde Považská galéria v Žiline zapožičala výstavu fašiangových masiek, v Terchovej zasa usporiadala sochárske sympózium. Považské múzeum so svojou drotárskou expozíciou zašlo ešte ďalej, až do poľského Krakowa. Najviac však šíri kultúru do regiónov Regionálne osvetové stredisko. Participuje totiž na najrôznejších „domácich“ akciách, akými sú, napríklad, výstavy či kultúrne obecné posedenia.
