redpokladajú, že v novembri počet ľudí bez práce mierne stúpne pre ukončenie sezónnych prác. Podľa informácií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, miera nezamestnanosti sa v desiatom mesiaci znížila vo všetkých krajoch. Najrýchlejšie klesala v Nitrianskom kraji. Najvyššia miera nezamestnanosti zostala tradične na juhu stredného Slovenska; najnižšia bola v hlavnom meste. „Úrady práce dostali k dispozícii u rozhodujúcich zamestnávateľov v regiónoch voľné pracovné miesta, ktoré potrebovali obsadiť,“ komentoval októbrový vývoj na trhu práce riaditeľ ústredia práce Ján Sihelský. „K poklesu miery nezamestnanosti na nové minimum tiež prispelo priaznivé počasie pre výkon sezónnych prác a menší prítok absolventov do evidencií úradov práce v porovnaní so septembrom,“ dodal.
Počet ľudí v evidencii úradov práce, ktorí mohli ihneď nastúpiť do zamestnania, sa v októbri znížil o 9902 na 206 071 osôb. Oproti vlaňajšiemu októbru počet nezamestnaných klesol o 31 073 osôb, čo je 13 percent. Väčšina úradov práce podľa Sihelského predpokladá, že počas novembra v ich štatistikách počet ľudí bez práce mierne stúpne. Znížiť by sa mohla hlavne ponuka pracovných príležitostí pre sezónne práce, ktoré zvyknú vykonávať menej kvalifikovaní pracovníci. Počas desiateho mesiaca klesol počet voľných pracovných miest, ktoré evidujú úrady práce, o viac ako 2000 na 27.375. Najpočetnejšiu skupinu v štatistikách tvorili naďalej dlhodobo nezamestnaní, medzi ktorých sa zaraďovala vyše polovica uchádzačov o zamestnanie. Podiel absolventov sa znížil na 6,8 percenta, čo je približne 16.500 ľudí. Priemerná dĺžka evidencie v októbri dosiahla 10,61 mesiaca.
Začína byť nedostatok pracovnej sily
V žilinskom regióne októbrová miera nezamestnanosti nebola prelomová. Pravdou však je, že nižšia bola iba v máji tohto roka, kedy začínali sezónne práce a z evidencie úradov práce sa odhlasovali aj sezónni živnostníci. Celkovo bolo v okrese Žilina k poslednému októbrovému dňu evidovaných takmer 3 000 ľudí bez práce. Ďalšia tisícka bola v bytčianskom okrese. V evidencii úradov práce vzrástol počet ťažko zamestnateľných skupín, teda dlhodobo nezamestnaných a ľudí nad 40 rokov. Medzi nezamestnanými je najviac so základným a učňovským vzdelaním. Prevládajú ženy. Najťažšie si prácu hľadajú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, o niečo ľahšie ju nájdu prevádzkoví pracovníci v službách a obchode, nasledujú remeselníci a kvalifikovaní výrobcovia a spracovatelia. Problémy pri hľadaní práce majú aj ženy po návrate z materskej dovolenky, ženy v domácnosti, bývalí väzni, invalidi, žiaci a študenti. Táto pestrá skupina tvorí až tretinu nezamestnaných evidovaných na úradoch práce. Naopak, najľahšie sa na trhu práce uplatňujú strojári, elektromechanici, tesári, murári, automechanici, klampiari, čašníci a krajčírky.
Práve tieto profesie žiadajú aj strategickí zamestnávatelia v regióne – automobilka Kia Motors Slovakia, Mobis Slovakia, Váhostav-SK-Prefa, Doprastav Žilina, Donghee Slovakia, Elektrovod, Elmax, kysucká INA a strojárne KINEX na Kysuciach i v Bytči, rajecká Vinuta a ROSS. Úrady práce ešte stále patria k dôležitým sprostredkovateľom zamestnania. Podľa počtu nahlásených a obsadených pracovných miest sa zdá, že v regióne začína byť nedostatok pracovnej sily. Ani v jednom mesiaci tohto roka sa im nepodarilo obsadiť všetky pracovné miesta, ktoré im zamestnávatelia nahlásili. Z takmer tritisíc nahlásených miest v tomto roku, sa im podarilo obsadiť ani nie polovicu. Napriek tomu v evidencii zostáva ďalších 5 000 nezamestnaných. Problém je teda skôr v nedostatočnej kvalifikácii. To by mala v budúcnosti vyriešiť aj aktivita žilinského úradu práce. Ten usporiadal poprvýkrát netradičné podujatie na zlepšenie stavu nezamestnanosti. Burza informácií sa konala minulý týždeň v Dome odborov. Zišlo sa tu niekoľko desiatok zamestnávateľov a budúcich absolventov základných a stredných škôl s rodičmi. Cieľom bolo, aby končiaci deviataci pokračovali v štúdiách na takej škole, ktorej absolventi nájdu uplatnenie na trhu práce.
Môžu si za to vraj zväčša sami
Slováci majú predsudky voči nezamestnaným. Vyplýva to z výsledkov projektu s názvom Nezamestnanosť a diskriminácia, ktoré prezentovala programová riaditeľka Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová. Negatívne skúsenosti s nezamestnanými sa podľa projektu zovšeobecňujú a intenzívne tak pôsobia na vytváranie stereotypov voči celej skupine. To ovplyvňuje zapojenie sa do trhu práce aj tých skupín, ktorých pracovné návyky sa neznížili. „Dôležitý je preto individuálny prístup k nezamestnaným,“ uviedla Gyarfášová. Najčastejším stereotypným názorom pracujúcich na nezamestnaných je, že nezamestnaní si za svoju situáciu zväčša môžu sami. Zamestnávatelia vnímajú vzťah nezamestnaných k práci ako problematický, pociťovali slabé spoľahnutie sa na nich. Považovajú ich za neperspektív–
nych a predpokladajú ich nízku lojalitu. Najviac negatívnych očakávaní a stereotypov sa viaže na dlhodobo nezamestnaných, a to tak z pohľadu skupiny pracujúcich, ako aj z pohľadu nezamestnaných. Výskum sa uskutočnil v apríli až novembri tohto roka v regióne Rimavská Sobota, Gelnica a Žilina.
Zamestnávatelia musia zmeniť prístup
Nezamestnanosť na Slovensku v októbri klesla na historické minimum. Druhý najnižší výsledok dosiahla aj v regióne Žiliny. Čím to je, pokúsil sa zhodnotiť riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline Jozef Machyna. „Určite to nie je len naša zásluha, ale máme na tomto stave veľký podiel. V porovnaní s minulými rokmi bola tohtoročná nezamestnanosť v každom jednom mesiaci výrazne nižšia. Čísla ukazujú, že v každom mesiaci sa nám podarilo tým, čo sme tu na úrade začali robiť v službách zamestnanosti, tým, že sme sa stotožnili s názorom, že sme v prvom rade službami zamestnanosti a že sme začali viac spolupracovať so zamestnávateľmi, a nielen veľkými ako je Kia, Mobis, INA a ďalšie, ale aj s desiatkami menších, ktorí tvoria trh práce v žilinskom regióne, znížiť mieru nezamestnanosti. Zamestnávateľov, na rozdiel od minulosti, aktívne oslovujeme, ponúkame im možnosti, ako by si mohli pomôcť, zlepšiť úroveň podnikania a zároveň zamestnať ľudí.“ Jeho slová potvrdzujú aj čísla. Kým pred tromi rokmi bolo v žilinskom regióne bez práce viac ako 10 a pol tisíca ľudí, v októbri tohto roka to bola len polovica. V nasledujúcich mesiacoch ale očakáva mierne zvýšenie zezamestnanosti.
„Teraz je zimné obdobie, skončili sezónne práce, mnohí sezónni živnostníci prerušujú živnosť a evidujú sa na úradoch práce. September bol zasa náchylný na absolventov, lebo do konca augusta poberali ešte rodičovský príspevok, prípadne sa nedostali na vysokú školu a až v septembri a októbri šli do evidencie. Mesiace pred záverom roka sú už tradične spojené s miernym zvýšením miery nezamestnanosti. Do konca roka však predpokladám, že by to mohlo zostať na rovnakých číslach, možno by sa mohli mierne znížiť, lebo naozaj robíme všetko preto, aby si nezamestnaní prácu našli.“ Miera nezamestnanosti sa ale podľa neho donekonečna znižovať nebude. „Niektoré čísla sú už konštantné, to sa týka hlavne dlhodobo evidovaných uchádzačov o prácu. Avšak aj pre nich pripravujeme programy v spolupráci so zamestnávateľmi, ktoré by im pomohli etablovať sa na trhu práce. Prvým krokom by mohla byť legislatívna zmena, ku ktorej má dojsť na budúci rok. To, čo je teraz aktivačný príspevok, by mala byť v budúcnosti opäť verejnoprospešná práca, kedy je človek zamestnaný na pracovnú zmluvu, teda je v pracovnom pomere, čo je pre neho väčšia motivácia ako nejaký príspevok. Je to už iný balík peňazí.
Zamestnávateľ za neho platí odvody do všetkých poisťovní a tiež sa mu zaratávajú odpracované roky do dôchodku.“ To však zrejme zamestnávateľom aktivačných pracovníkov príliš voňať nebude. Naši zamestnávatelia vcelku majú podľa Machynu trochu skreslené názory na zamestnávateľskú politiku. „Pokiaľ niektorí zamestnávatelia nezmenia prístup k zamestnancom, čo sa týka platových podmienok, alebo sociálnej oblasti, tak nezískajú zamestnancov, najmä nie mladých či absolventov. Motivačných prvkov je veľa, ale v našom regióne je jednoznačne najdôležitejší plat. Teda, čo je na páske a potom, čo je na účte. Avšak tunajší zamestnávatelia dávajú ľuďom minimálne mzdy, platia za nich minimálne odvody, tí potom, napríklad, pri pracovnom úraze či dlhodobej PN nemajú nijaké finančné nároky... Zamestnávatelia navyše často vyžadujú od zamestnancov viac, ako majú zadefinované v pracovnej zmluve.“ Inak povedané, za málo peňazí chcú veľa muziky a to sa podľa Machynu rozhodne musí zmeniť.
AKO SI HĽADAŤ
PRÁCU
l strojár
l elektromechanik
l tesár
l murár
l automechanik
l klampiar
l čašník
l krajčírka
Nad 1 000 zamestnancov Váhostav, Kia Motors, Stredoslovenská energetika, Nemocnica s poliklinikou, Kinex Bytča
Nad 500 zamestnancov Tento, Jednota, SAD Žilina
Nad 250 zamestnancov Hyza, Ferona, Elteco, Skybau, Bytterm, Topas, Elektrovod, SEVAK, DPMŽ
Nad 150 zamestnancov Stavomontáže, Vinuta Rajec, Ross Rajec, KLF-ZVL Žilina, Kofola Rajecká Lesná
Nad 100 zamestnancov Leader Gasket of Slovakia Bytča, Svetom Metal Veľké Rovné
Nad 50 zamestnancov Omega Servis Kotešová, Krpa-Kubiko Bytča-Hrabové, Lemont Slovakia Veľké Rovné, Prefa Bytča-Hrabové, DI Suľov Bytča, PD Predmier
Úrad práce: písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie musíte podať osobne na úrade, v ktorého územnom obvode máte trvalý pobyt. Informácie o možnostiach zamestnania si môžete vyžiadať na ktoromkoľvek úrade práce. Pri hľadaní práce vám úrad preplatí cestovné, avšak iba v prípade, že predložíte pozvánku na pohovor a cestovné prekročí 100 korún
Pracovná agentúra: v Žiline ich je minimálne osem. Ich zoznam nájdete v internetovom vyhľadávači. Agentúry ponúkajú pracovné miesta z rôznych oblastí, alebo sa špecifikujú na konkrétne odvetvie, strojárstvo či upratovacie služby. Nájdete v nich aj prácu v zahraničí. Dôležité je, aby agentúra mala akreditáciu Ministerstva práce, len tak sa môžete spoľahnúť na serióznosť pracovnej ponuky.
Internet: po zadaní hesla práca vám vyhľadávač nájde minimálne desať stránok s ponukou práce, od brigád až po trvalý pracovný pomer nielen u nás, ale aj v zahraničí. Mnohí zamestnávatelia využívajú práve tento druh ponuky práce. Na stránkach si môžete zadať aj vlastný inzerát, akú prácu hľadáte, ale odpovedí veľa nečakajte. Zamestnávatelia odpisujú len ojedinele.
Inzerát v printových médiách: je ešte stále najčastejšia forma hľadania si práce. Napriek internetu mnohí zamestnávatelia zostávajú verní práve tejto forme zverejňovania voľných pracovných miest, pretože noviny sú ešte stále dostupnejšie.
