Žilinčanka Katarína Búranová prežila krásny život. Aj tie najťažšie chvíle dokázala prekonať. Možno aj vďaka tomu, že ju sprevádzala jej najväčšia záľuba, paličkovaná čipka.
„Zoznámila som sa s ňou na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde som študovala odbor textil. Ani sa mi nechce veriť, že to už viac ako 40 rokov,“ spomína na svoje začiatky sympatická Katarína. Ale až teraz, v dôchodkovom veku, sa môže svojej láske venovať naplno. Je presvedčená, že aj v dnešnej uponáhľanej a pretechnizovanej dobe má význam venovať sa ľudovým umeleckým remeslám. „Pre mňa určite. Za valcom presedím aj osem hodín denne. Inšpirácie sa mi rodia v hlave, hľadám ich okolo seba, prídu samé. Alebo neprídu. Potom opakujem veci, ktoré som už robila, trebárs v iných farbách, alebo ich vylepšujem,“ hovorí Katarína. To sa týka hlavne vianočných a veľkonočných motívov na pozdravy. „Kde končia moje práce? Rôzne.
Obrazy väčšinou u mňa na stene alebo sa nájde fajnšmeker, ktorý si ich kúpi. Našťastie už existujú ľudia, ktorí si ručnú prácu vážia a vedia ju oceniť. Robím veci pre rodinných príslušníkov alebo na rôzne akcie, kde sa drobné práce predávajú. Napríklad, vianočné ozdoby. V Čechách bývajú aj „krajkárske“ trhy, tam je o paličkovanú čipku obrovský záujem,“ hodnotí tvorbu čipkárok Katarína Búranová. Celkom ju mrzí, že v rodine zatiuaľ nevychivala svojho nasledovníka, ale nevzdáva sa nádeje. Vnúčence sú ešte malé.
Aj keď je Katarína na dôchodku a žije sama, voľný čas nemá takmer žiaden. Ale musí si ho nájsť pre svojho psa, írskeho setra Alisu, ktorá potrebuje veľa pohybu. Každý deň chodia na dlhé prechádzky. „Doma však moju prácu rešpektuje a dá mi pokoj.
Predtým som mala aj dve mačky, tie mali o čipkovanie veľký záujem. V každej čipke bol určite zapracovaný nejaký čierny alebo biely chlp,“ smeje sa Katarína. Na koniec rozhovoru sme sa aj od nej chceli dozvedieť, ako sa pripravuje na Vianoce. Dozvedeli sme sa, že patrí medzi tých niekjoľkých ľudí ktorí Vianoce veľmi nemusia. Má na to svoje dôvody:.„Ale už som upratala, vianočné darčeky nakúpila, pečiem málo, lebo z toho sa priberá. Vianoce strávim s kamarátkou a samozrejme s Alisou. S ňou sa nedá cestovať a deti bývajú až v Bratislave.“ A čo by napísala Ježiškovi? „Nech mi donesie počítač, aby som sa na ňom naučila robiť a mohla sa kontaktovať sa s čipkárskym svetom. To by sa mi splnil môj ďalší sen,“ vyslovila želanie Katarína Búranová.
Autor: Eva Bučová
