Rodená Bratislavčanka, ktorá už štyridsať rokov žije v Žiline. Dá sa o nej povedať, že je
dodnes slovenskou kráľovnou spoločenského tanca. Práve o nej je aj známa pieseň Učiteľka tanca.
Bol október či november v roku 1957 keď v Bratislave založila prvý klub spoločenských tancov na Slovensku. Už o rok neskôr zorganizovala v Parku kultúry a oddychu v Bratislave veľkú medzinárodnú súťaž. To bolo jedno z prvých podujatí, ktoré má na svojom konte. Poznajú ju na celom Slovensku, ale aj v zahraničí. Dodnes rada spomína na roky, ktoré prežila pri tanci, nielen ako skvelá tanečnica, ale aj ako zväzácka funkcionárka
a lektorka. To ona prišla s myšlienkou organizovať školenia pre vedúcich tanečných krúžkov a klubov. Z ich účastníkov vyšli prví budúci učitelia tanca. Postupne začali vznikať ďalšie kluby. V Tlmačoch, Košiciach, v Prešove, Senici, Nitre, potom neskôr aj v Žiline. Tu začala Maja Zagatová pôsobiť v roku 1966.
Najskôr ako učiteľka spoločenských tancov. Niekoľko stredných generácií Žilinčanov sa môže pochváliť tým, že základy spoločenského tanca, ale aj slušného správania má práve od nej. V roku 1974 sa stala učiteľkou tanca v ľudových, neskôr základných umeleckých školách. Jej prvým pôsobiskom bola dnešná ZUŠ Ladislava Árvaya v Žiline. Ale ešte aj dnes, keď je už niekoľko rokov čipernou dôchodkyňou, dáva základy tanca malým tanečniciam v umeleckých školách v Bytči a v Kysuckom Novom Meste. A to nepočítame mestá a obce kde viedla tanečné kurzy. „Mojimi rukami prešli za ten čas tisícky detí a mladých ľudí, ktorí aj keď sa nestali tanečnými preborníkmi, stále sa ku mne hlásia. To je viac ako všetky peniaze. Je to pre mňa to najväčšie zadosťučinenie, keď mi ďakujú za všetko čo som ich naučila, nielen po tanečnej stránke, ale, napríklad, aj za to, ako som ich pripravila na život v spoločnosti.
Niet mesiaca, aby sa ku mne niekto neprihlásil. Vtedy mladnem, ožívam a som zasa vo svojej koži,“ má radosť zo svojich bývalých i súčasných žiakov učiteľka tanca Maja Zagatová. Aj ona sa, tak ako my všetci ostatní, teší na Vianoce. Na otázku, čo pre ňu tieto sviatky znamenajú odpovedala jednoducho: „Vianoce pre mňa znamenajú konečne pokoj. Ako kedysi napísal básnik - konečne pokoj, konečne koniec rachotu zbraní, konečne mier zostal v našich záhradách. Ja by som všetkým ľuďom okolo seba, vrátane čitateľov MY Žilinských novín, popriala veľa dobrých ľudí okolo seba. Lebo toľko zloby, netolerancie a závisti, ktorá sa teraz objavuje, aj v rodinách, tak to je pre mňa niečo úplne nepredstaviteľné. Preto všetkým želám z celého srdca pekné, pokojné Vianoce v kruhu dobrých a blízkych ľudí.“
Autor: Eva Bučová
