VŠEOBECNE PREVLÁDA NÁZOR, že doba stredoveku bola temná, barbarská a nekultúrna. Dirigentka a vedúca amatérskeho žilinského speváckeho zboru starej hudby ARCUS Diána Marosz (31) však tvrdí, že stredovek bol obdobím hlbokej viery a vďaka cirkvi
nastal neobyčajný rozmach všetkých druhov umenia.
Prečo ste si obľúbili práve stredovekú hudbu?
- Jednoduchý gregoriánsky chorál a z neho vychádzajúca viachlasná hudba stredoveku predstavuje prastarú formu prejavu, ktorým sa človek obracal na Boha. V období prvej rímskej cirkvi neexistovala totiž liturgia a cirkevná hudba oddelene, ale tieto dva pojmy boli v jednom – samotná liturgia bola spievaná. Pochádzam z Budapešti a v Maďarsku má takmer každá škola, či kostol klasický spevácky zbor. Keď som sa vydala do Žiliny, veľmi mi tu tento druh hudby chýbal. Pred štyrmi rokmi sme preto s manželom Jánom založili amatérsky spevácky zbor, v ktorom sa zameriavame práve na starú hudbu. Stretávame sa s podobnými nadšencami a zoznamujeme verejnosť s hudbou, ktorá upadla do zabudnutia.
Takže ste všetci neprofesionálni speváci?
- Prevažnú časť nášho zboru tvoria ľudia, ktorí spev neštudovali a niektorí dokonca ani nevedia čítať noty. Na tento druh hudby je ale vhodný práve nevytrénovaný, surový hlas. Nacvičujeme raz týždenne a tým, že sme väčšinou amatéri, nikto nemá pocit zahanbenia, ak sa mu všetko na prvý raz nepodarí. Postup je taký, že ja melódiu najskôr zaspievam a potom ju po kúsku spievame znova a znova až dovtedy, kým nie sme spokojní. Na jeden koncert takto cvičíme i štvrť roka. Je pomerne náročné dať súbor dokopy, pretože máme pracovné a študijné povinnosti. Okrem toho mladí ľudia väčšinou počúvajú úplne iné žánre hudby.
Aké skladby tvoria váš repertoár?
- Zameriavame sa na liturgickú hudbu, ale i na staré duchovné piesne, ktoré dnes už nikto nepozná. Tie sa spievali mimo liturgie, teda mimo omše, pri slávnostných procesiách, pobožnostiach a podobne. Táto hudba sa pre laikov ľahšie spieva ako skladby od Mozarta či Bacha. Sme pravdepodobne jediný zbor v Žiline, ktorý sa venuje stredovekej cirkevnej hudbe. Najväčšiu časť nášho repertoáru tvoria vianočné a veľkonočné diela. Popri starších stedovekých piesňach spievame aj barokové a neskoršie skladby. Pre spestrenie máme nacvičených i niekoľko východných, napríklad gréckych piesní. Stredoveká hudba je hlboká, pokojná, ale sme presvedčení, že tento náš hektický svet potrebuje práve súlad a harmóniu. Náš spev doprevádzame hudobnými nástrojmi ako portatív, flauty, tamburína, ktoré sa používali v stredoveku.
Ako sa zachovali melódie takú dlhú dobu?
- Niektoré piesne, ktoré spievame, sú staré aj 900 rokov, napríklad najstaršia česká literárna a hudobná pamiatka z 11. storočia Hospodine, pomiluj ny. Zápis najstaršej poľskej cirkevnej piesne Bogurodzica je z 13. storočia, ale to neznamená, že nemôže byť ešte staršia. Autori týchto skladieb dnes už nie sú známi, no melódie sa uchovávali v prastarých knihách - kódexoch. V tom čase, pravdaže, ešte neexistoval notový zápis, ako ho poznáme dnes. Od 9. storočia sa nad text piesne písali len akési znaky – neumy, ktoré aspoň povrchne naznačovali smer melódie. Notovú osnovu, ktorá sa v upravenej podobe používa dodnes, vynašiel až Guido z Arezza okolo roku 1025. Dovtedy museli byť spevákom melódie predspievané. Preto existovali viaceré podoby jednej skladby. My si pripadáme ako chodiace múzeum, lebo oživujeme zabudnuté skladby zaznamenané na papieri.
Viete, o čom spievate vo svojich piesňach?
- Naše skladby sú síce prevažne v latinčine, ale vždy si zhotovíme preklad a na našich koncertoch ho poskytujeme i poslucháčom. Keďže piesne sú cirkevné, texty pochádzajú väčšinou z Biblie. Okrem latinčiny spievame aj v poľštine, staroslovienčine alebo staročeštine. Niekedy sa poslucháčom môže zdať, že aj melódie s radostným textom znejú smutne, tento pocit však pochádza len z toho, že nie sme zvyknutí na tento tichší spôsob vyjadrovania radosti.
Kde sa vám najlepšie koncertuje?
- Doteraz sme absolvovali osem koncertov pre verejnosť. Pekný zážitok máme z nočného vystúpenia na Strečnianskom hrade alebo zo spoločného vystúpenia s lotyšským súborom v Žiline, či maďarským cirkevným zborom v Budapešti. Spievali sme i na benefičnom podujatí alebo cirkevných sobášoch. Najradšej však vystupujeme v románskom Kostole svätého Štefana v Žiline, kde je nielen výborná akustika, ale i vhodné prostredie k našim piesňam. Pravidelne spevom sprevádzame liturgické slávnosti počas väčších sviatkov v žilinských kostoloch, kde chceme vrátiť niečo pôvodné.
Je pre vás lepšie dirigovať, alebo byť dirigovaná?
- Pohodlnejšie je spievať, ale v našom zbore som sa musela toho ujať. Chýba nám soprán, takže som nútená zároveň i spievať, čo nie je správne. Takéto malé zbory by sa mohli zaobísť aj bez dirigenta, ale my sme amatéri, tak to potrebujeme. Bolieva ma z toho potom chrbát i ruky, zvlášť, keď som dirigovala tesne pred pôrodom.
Máte dve malé deti, spievate im uspávanky?
- Máme trojročného syna Sebastiána a 5-mesačnú dcéru Ajnu a s tými si pospevujeme celý deň. My sme taká hudobná rodinka – hráme spolu na klavíri, spievame pri domácich prácach. Doba sa zmenila. Prv ženy hrabali na poli seno a spievali si. Keby ma dnes niekto počul, ako si spievam na záhrade, asi by krútil hlavou. Dnes si ľudia pustia cédečko a nechajú sa pasívne zabávať inými. Nie však všetci. Niektorí majú spev radi a nemusia byť hneď profesionáli. Ak sa takí nájdu v našom regióne a chceli by sa k nám pridať, nech sa ozvú na www.zborarcus.sk alebo zavolajú na číslo 0904-814 049.