Nechcem v tomto príspevku podrobne a vyčerpávajúco bilancovať toto uplynulé obdobie nového vedenia mesta, skôr pár myšlienkami sa zamyslieť nad tým, ako vnímam túto zmenu ja, ako nielen jeden z najstarších poslancov mestského zastupiteľstva, ale aj ako bežný občan a obyvateľ Žiliny. Určite nie som sám, kto očakával väčšie a radikálnejšie zmeny. Na druhej strane možnosť poslanca vidieť reálny stav mesta a jeho financií, mi dáva odpoveď, prečo tomu tak nie je a nemôže ani byť. Ak by som v súvislosti s touto skutočnosťou niečo vedeniu mesta vyčítal, tak možno to, že by som o týchto skutočnostiach chcel, aby boli podrobne a pravidelne informovaní všetci obyvatelia mesta. Mohli by sa tak dozvedieť, aj s krátkou právnou analýzou o tom, aké pre mesto nevýhodne a často aj právne nevypovedateľné zmluvy bývalý primátor mesta Ing. Jan Slota podpisoval. Neboli to zmluvy v prospech mesta, k čomu sa svojím sľubom primátora zaviazal, ale zmluvy, ktoré priamo vyťahovali z mesta peniaze do jemu spriaznených súkromných spoločností. Nečudo, že mnohé z nich ani nevznikali na právnom odddelení mesta, ale mimo mestského úradu a z ktorých mnohé sa ani na meste, po nástupe nového vedenia, ani nenachádzali.
Nové vedenie našlo tak prázdnu kanceláriu bývalej vedúcej právneho oddelenia, ktorá nečakala a doslova utiekla zo svojej funkcie. V tejto súvislosti si pamätám, ako sme počas minulého vedenia, spolu s dvoma bývalými opozičnými poslancami, navštívili pani vedúcu a v rámci kontrolnej činnosti sme chceli nahliadnuť do viacerých zmlúv a dokumentov právneho oddelenia. Po vypočutí týchto požiadaviek najskôr zbledla a povedala nám, aby sme prišli neskôr. Pri neskoršej návšteve nám povedala, že to musíme ísť priamo za primátorom. Keď sme to odmietali a požadovali to od nej, ako zodpovednej vedúcej právneho oddelenia MsÚ, tak jej odpoveď bola, že ona by sa chcela dožiť v tejto funkcii dôchodku. Aj tento malý príbeh svedčí o tom, akým spôsobom bolo mesto v tomto období totalitne riadené. Systém vlády jedného človeka s vedúcim oddelení, ktorí vedeli, že treba byť poslušnými. Samostatnou kapitolou týchto dejín bol, okrem takéhoto nedemokratického riadenia mesta, spôsob predaja majetku, prideľovania mestských zákaziek a rozhodovania o spôsobe výstavby v meste s ignorovaním zásad platného územného plánu mesta, kde najobľúbenejšie pozemky pre primátorom dopredu vybratého klienta boli plochy verejnej zelene.
Posledné dni a hodiny vo funkcii, po prehratých komunálnych voľbách, stačil ešte primátor podpísať viaceré rozhodnutia. Jedným z nich bolo aj stavebne povolenie pre AUPARK. Rovnako po prehratých voľbách zvolal primátor Slota mimoriadne zastupiteľstvo, na ktorom bývalí poslanci rozhodli o cca 750 miliónoch Sk z rozpočtu mesta. Stačilo ešte pár dní vo funkcii primátora, aby tieto milióny, tak ako prišli, ešte rýchlo do nástupu nového vedenia mesta aj opustili pokladnicu mesta. Bolo by tak veľmi zaujímavé zistenie, kde tieto peniaze skončili, pretože okrem jasne definovaných položiek boli nimi uhradené aj rôzne faktúry staršieho datovania za vykonané práce na základe mandátnych zmlúv firmám pracujúcim pre mesto. To všetko pri aj takej úrovni evidencie majetku mesta, z ktorej by sme sa dozvedeli, že napr. v položke zeleň sa kosili aj chodníky alebo súkromné plochy, ktoré už dávno neboli majetkom mesta. Tu by nepomohol ani sám slávny David Coperfield. Zákon tak porušený nebol, veď bývalé zastupiteľstvo to predsa odsúhlasilo, ale čo takto morálna stránka veci? Povedzte, nebolo by slušné, keby o týchto financiách rozhodovalo pre vaše potreby už nové zastupiteľstvo? Viem, už je po tom, stalo sa, ale ako ukazuje aj vysoká politika, na Slovensku chýba jeho obyvateľom obyčajná pamäť.
Ak by nechýbala, nemohli by dnes po boku pána premiéra stáť dvaja z troch hlavných predstaviteľov privatizačnej rabovačky. Rabovačka ktorá nielen týmto dvom predstaviteľom pomohla k majetkom, akým sa ich bežným voličom nesníva a stav ekonomiky, ktorú bývalá Dzurindova vláda zdedila. Po skončení dvoch volebných období zároveň zanechala v takom stave, že pán Fico a spol. Jánošíkov sa môžu hrať na budovateľov sociálneho štátu, paradoxne po boku s tými, ktorí svojou politikou vyrobili jeho najbiednejšiu voličskú základňu. Ale to je už úplne iná kapitola dejín, opakovanej straty pamäti obyvateľov Slovenska.
