Manželský pár Viktor a Ema Ruttkayovci zo Žiliny počas druhej svetovej vojny zachránili život šiestim židovským spoluobčanom. Medzi nimi bola aj rodina Pickovcov.Gejza Pick vlastnil v Žiline fabriku na výrobu čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Počas arizácie židovského majetku fiktívne prevzal fabriku práve Viktor Ruttkay. Požiadal Ministerstvo hospodárstva, že Pick, ako riaditeľ fabriky pre výrobu je pre jej chod nevyhnutný, a tak ho zachránil spolu s rodinou pred prvou vlnou deportácií. V roku 1944 sa Pickovci spolu s príbuznými Weilovcami rozhodli utiecť. Pre Gejzovu matku Annu však bol útek príliš náročný, preto zostala v Žiline. Viktor Ruttkay ju ukryl v zadnej izbe svojho bytu. Pickovcom sa utiecť nepodarilo. Ruttkayovci ich ukryli u príbuzných v obci Čepčín pri Martine. Tu žili až do oslobodenia.
V máji 1945 sa vrátili do Žiliny, kde našli v dobrom zdraví aj matku Annu. Ruttkayovcom sa podarilo zachrániť nielen ich životy, ale aj väčšinu majetku, vďaka čomu mohli opäť viesť normálny plnohodnotný život. Deti Ruttkayovcov, Marta a Viktor žijú v Žiline a príbuzní oboch zachránených rodín s nimi dodnes udržiavajú kontakt. Gregor Poľko z Lietavskej Lúčky mal v roku 1944 už 37 rokov, chorú manželku a tri malé deti. Bol to muž, ktorý veľmi veľa čítal a vedel, čo sa vôkol neho so Židmi deje. Bol ľudský a mal veľmi silný zmysel pre spravodlivosť. Keď Nemci vtrhli na Slovensko, pomohol nájsť úkryt rodine Bergsmannovcov v dome v Lietavskej Lúčke. Ich úkryt musel viackrát zmeniť. Napriek tomu im pravidelne nosil jedlo a prihovoril sa v továrni, aby im ešte niekoľko mesiacov posielali po ňom výplaty. Otec rodiny však vážne ochorel a spolu s manželkou sa rozhodol vydať Nemcom. Obaja boli deportovaní a zavraždení. Prežil len ich syn.
Po vypuknutí druhej vlny deportácií Gregor Poľko vybudoval v lese pri dedine úkryt, do ktorého odviedol nielen syna Bergsmannovcov, ale aj päť ďalších Židov. Keď jeden z nich vážne ochorel, našiel mu nový úkryt v dome v Lietvskej Lúčke, kde mu poskytli potrebnú opateru. Niekto ho však udal a deportovali ho. Jeho dcéra Helena, ktorá sa vďaka bunkru v lese zachránila, o Gregorovi Poľkovi povedala: „Bol to skutočne obetavý a nezištný človek. Vybudoval nám v lese bunker, nosil nám jedlo, čím sa vystavoval veľkému nebezpečenstvu. Je ťažké vyjadriť slovami obetavosť nášho záchrancu a jeho veľmi silnú vôľu pomôcť nám.“ Múzeum Jad Vašem udeľuje ceny Spravodliví medzi národmi od roku 1963 ľuďom z celého sveta, ktorí riskovali svoje životy, aby počas holokaustu zachránili Židov. Projekt je jediný svojho druhu na svete. Každému ocenenému vysadia na Ceste spravodlivých medzi národmi strom ako významný univerzálny symbol života.
Múzeum vydáva lexikon Spravodlivých, kde uverejňuje príbehy týchto ľudí. V záhrade Spravodlivých sa nachádzajú od roku 1996 mramorové plakety, na ktorých sú vyryté mená Spravodlivých. Do roku 2007 bolo udelených takmer 21 300 týchto vyznamenaní, z nich 465 záchrancom zo Slovenska. Na Slovensku sa začala oficiálne odovzdávať v roku 1990. Jej nositeľov môžu navrhnúť zachránení Židia, cenu však môže dostať len človek nežidovského pôvodu. Manželia Ruttkayovci boli na cenu nominovaní už vlani. Prevziať si ju mala vtedy ešte žijúca Ema Ruttkayová. Neprišla. Tohtoročného udeľovania cien sa už nedožila. Predstavitelia múzea na slávnostnom ceremoniáli zdôraznili, že odhaľovať príbehy záchrancov, ktoré sú súčasťou holokaustu, je čoraz ťažšie.
