Tretí januárový víkend mnohých ľudí prekvapilo nezvyčajné teplo. Podľa meteorológov to nebola až taká neobyčajná situácia. „To, že sa v januári vyskytuje teplé počasie a ešte k tomu medzi dvoma januárovými vrcholmi zimy - ako ich reprezentuje trojkráľová a fabiánska zima, nie je žiadna zvláštnosť v počasí. Také anomálie sa vyskytli často aj v minulosti,“ tvrdí meteorológ Peter Jurčovič. Niečo nezvyčajné však na treťom januárovom víkende predsa len podľa neho bolo.„Teploty dosahovali rekordne vysoké hodnoty, a to už také normálne nie je,“ dodal. Hoci obzvlášť mrazivo túto zimu ešte vlastne ani nebolo a snehu bolo doposiaľ tiež pomenej, to čo sa dialo vonku po polovici januára, pripomínalo skôr nevydarenú jar, než zimu. Teplota vzduchu pozvoľna stúpala, až v nedeľu 20. januára a v pondelok 21. januára vyhnala ortuť teplomerov do extrémnych výšok.
To už krútili hlavami aj starí ľudia. Také teplo v zime vraj nepamätajú. „Rekordy 20. a 21. januára, a to aj v Žiline, sú rekordy za posledných približne 60 rokov,“ potvrdil Jurčovič. „Pritom je ale zaujímavé, že prekonané doteraz platné rekordy sú vlastne len z minulého roku. Takže druhá zima za sebou má také extrémne teplé januárové počasie,“ doplnil. Predchádzajúca zima bola ale predsa len v priemere teplejšia. V tohtoročnom januári sme mali studený začiatok a studený bude podľa meteorológa aj koniec. Tomuto trendu napovedá aj počasie v súčasnosti, kedy sa priemerné teploty v žilinskom regióne pohybujú okolo nuly a už neprší, ale sneží. Od severu začal totiž prenikať do karpatskej oblasti studený arktický vzduch. „Predpokladám, že pravé zimné počasie bude aj v prvom februárovom týždni. Potom sa však oteplí a bude po zime,“ myslí si Jurčovič.
Meteorologická stanica v Dolnom Hričove vznikla v roku 1951. V dvadsiatom januárovom dni zaznamenala najvyššiu teplotu 8°C v roku 1988. Tohtoročný dvadsiaty január ju prekonal o tri desatiny.
Dvadsiaty prvý január bol od vzniku stanice najteplejší v roku 1979. Tento rok stúpol rekord takisto o tri desatiny na 8,7°C. V tieto dva dni sa tak do bodky splnili ľudové pranostiky, ktoré hovoria, že „svätá Agneška, keď je láskavá, vypustí škovránka z rukáva“, alebo „na sv. Fabiána býva miazga v stromoch hore hnaná“. Naši predkovia však odpozorovali aj to, že keď je „v januári sneh a blato, vo februári mnoho mrazov na to. Podľa ich predpovedí by poriadna zima teda mala prísť vo februári a trvať by mala aj v marci, keďže „keď január vodu pustí, v ľad mu ju zas marec zhustí“. Meteorológovia však nijaké výrazné ochladenie nepredpokladajú. Približne štyri až päťročný medveď dáva za pravdu inej pranostike, podľa ktorej sa na sviatok obrátenia sv. Pavla (pripadol na piatok 25.januára) obracajú medvede na druhý bok. Mladý medveď sa zobudil v Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách. Lesníci však predpokladajú, že čoskoro zalezie späť do brloha, kde bude pokračovať v spánku.