súčasnosti podnikateľ Juraj Kmeťo, totiž podali žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.
Niekoľkí z nich napadli na súde aj výpovede, ktoré im podnikateľ vystavil. Tvrdia, že bytovku nadobudol protiprávne, dodnes za ňu nezaplatil a byty si mali do osobného vlastníctva odkúpiť oni. Obyvatelia hovoria, že Kmeťovi pravidelne platili nájomné, ale on nehradil energie, a tak ich od energií odstavili. Podľa ich slov na nich vyvíja psychický nátlak, aby sa vysťahovali. Juraj Kmeťo naopak tvrdí, že za bytovku riadne zaplatil. Keďže nájomníci za energie neplatili, rozhodol sa, že ich nebude dotovať.
Podľa správcu bytovky Ondreja Mahúta, nájomníkom byty pridelilo mesto ešte za komunizmu. Vystavili im na ne dekréty, ktoré vlastnia dodnes. Majiteľom objektu bol pôvodne Pamiatkostav, ktorý sa neskôr trasformoval na firmu Star, a.s. „V roku 1992 sme požiadali
o odkúpenie bytov. Juraj Kmeťo, spolu so Štefan Žolnayom, ktorí boli v tom čase zároveň konateľmi spoločnosti Star, však následne odkúpili celú bytovku, ako súkromné osoby. Povedali nám, že byty predávať nebudú, pretože je to už druhý predaj. Vraj ich odpredajú jedine za trhovú cenu,“ hovorí Mahút.
Obyvatelia preto podali žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na súde. Posledné pojednávanie v tejto veci prebehlo v roku 2005, kedy bolo prerušené. Kým sa však v tejto veci nerozhodne, obyvatelia sú bezradní. Od podnikateľa dostali výpovede z bytov, ktoré rovnako napadli na súde. No o výpovediach sa nemôže konať, pretože nie je rozhodnuté v prvej veci. Minulý rok dali na súd sťažnosť na prieťahy v konaní. Nepochodili.
Hovoria, že život v tejto bytovke je pre〜 nich 〜pe〜klom. Juraj Kmeťo na nich vraj vyvíja psychický nátlak. Odpojili ich aj od energií. „Platili sme mu pravidelne nájomné, aj za energie. Pred niekoľkými týždňami nás však prišli odpojiť od plynu, elektriny a vody. Bolo to práve vtedy, keď bola najväčšia zima. Museli sme za Kmeťa uhradiť všetky dlžoby, aby nás zase zapojili. Teraz sa skladáme na jeden účet a hradíme si všetko sami,“ dodáva Mahút. Najväčší šok však obyvatelia zažili, keď im do schránok prišlo oznámenie o zrušení trvalého pobytu na tejto adrese. Sami tvrdia, že sa z nich prakticky zo dňa na deň stali bezdomovci. Kmeťo im neberie telefóny, nemôžu sa s ním ani osobne stretnúť. Ich jedinou nádejou je v súčasnosti súd. Preto by chceli vedieť, kedy rozhodne o ich žalobe. „Nemôže to pre nás dopadnúť zle. My sme mali nárok na to, aby sme si ich odkúpili podľa zákona. Nebojíme sa, že by sme prehrali. Potrebujeme ale, aby súd rozhodol,“ dodal Mahút.
Juraj Kmeťo hovorí, že kúpna zmluva domu na Revolučnej ulici bola uzavretá medzi súkromnou akciovou spoločnosťou a dvoma súkromnými osobami. „Zákon v žiadnom prípade porušený nebol, a keďže som svoj podiel riadne zaplatil, považujem sa za spolumajiteľa bytového domu, resp. bytov, ktoré nie sú odpredané. Prečo nájomníci napadli zmluvu až po
ôsmich rokoch a nie hneď?“ pýta sa Kmeťo. Zároveň dodáva, že nájomníci, ale aj niektorí vlastníci, dlhovali ku koncu roku 2006 na platbách za energie a nájom správcovi bytovky vyše 700-tisíc Sk. „Ja ako spoluvlastník som to odmietol vydotovať a upozornil som obyvateľov domu, že dôjde k odpojeniu energií, ale nepomohlo to. V priebehu roku 2007 narástol dlh na nájme o ďalších 380-tisíc,“ tvrdí Kmeťo. To je zároveň aj dôvod, prečo nájomníkov odstavili od energií. Podnikateľ hovorí že nájomníkoch upozornili na to, že ak prestanú platiť nájomné, dostanú v zmysle príslušných ustanovení občianskeho zákonníka výpoveď z nájmu bytu, čo sa aj stalo. „Niektorí sa odvolali na OS, čo bolo ich právo,“ hovorí a dodáva: „Pre nájomníkov, ktorým skončila zmluva na dobu určitú, alebo skončil nájom platnou výpoveďou, sme dali návrh v zmysle zákona č. 454/2004 mestskému úradu na zrušenie trvalého pobytu. Čo sa týka nášho ďalšieho postupu, nebudem to komentovať, celú kauzu sme prednedávnom postúpili advokátskej kancelárii. “
Nájomníci sa bránia tvrdením, že skôr žalobu na súd podať nemohli. O probléme totiž nevedeli. „O tom, že vraj dom odkúpili, totiž nedali nikomu vedieť. Neuzatvorili s nami žiadne nájomné zmluvy a nemali sme sa o tom ako dozvedieť.“ Informácie o tom, ako prebieha konanie, nám na okresnom súde odmietli povedať. „Súd nie je oprávnený poskytovať iným, ako účastníkom konania informácie, ktoré by mohli zasiahnuť do priebehu konania, ktoré nie je právoplatne skončené, resp. ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej,“ uviedla hovorkyňa súdu Ivana Lukšová. Dodala, že tvrdenie, že súd v tejto veci od roku 2005 nekonal, nie je celkom korektné. „Podľa našich informácií mal OS od roku 2005 vykonať najmenej osem úkonov. Nepochybne je na účastníkovi, aby si toto preveril. Má na to zákonom upravené možnosti. Pojednávaciemu súdu naopak zodpovedá povinnosť tieto informácie účastníkovi poskytnúť,“ dodala Lukšová.