Ich problém totiž predchádzajúce vedenie mesta absolútne zanedbalo. Pôvodná
skládka Žilinčanom slúžila 50 rokov a na konci roka ju majú zatvoriť. Slovenská inšpekcia životného prostredia jej vydala povolenie len do 31. decembra 2008. Podobne, ako v Pezinku, ani tá žilinská nespĺňa podmienky pre prevádzku. Skonštatovala to aj Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Odporúčaná vzdialenosť skládky od sídiel je minimálne 500 metrov a od škôl až 1000 metrov. V súčasnosti je to len asi 300 a má byť umiestnená ešte bližšie. Od strednej školy ju má oddeľovať len cesta. Podľa tej istej správy je tiež „lokalizácia plánovaného rozšírenia skládky na úplne nevhodnom geologickom prostredí“. Primátor Ivan Harman zdedil problém od Jána Slotu.
Ten sa skládkou v Chlmci príliš nezaťažoval. Povolenie jej totiž vyprší až za Harmana. On má teraz problém na stole a musí ho riešiť. Ako sa s ním popasuje, záleží len na ňom. Veľa možností však nemá. Skládku Žilina mať musí a okrem krajského mesta s ňou počítajú aj primátori a starostovia z okresov Žilina, Bytča a Kysuca. Zdá sa, že mesto vsadilo všetko na jednu kartu a bude sa snažiť o rozšírenie existujúcej skládky. Čas sa kráti. Na hľadanie nového miesta a vybudovanie novej im zostáva necelý rok. A to je krátka doba na tak zložitý projekt. Chlmčania skládku ne-chcú. Mesto tvrdí, že inú vhodnú lokalitu k dispozícii nemá. Podľa už citovanej správy SAŽP však „toto nie je dôvod na výstavbu skládky na nevhodnom mieste“. Najbližších pár mesiacov ukáže, či sa to primátorovi a občanom Chlmca podarí vyriešiť k spokojnosti všetkých strán.
